Slovníček fráz

sk Čísla   »   am ቁጥሮች

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [ሰባት]

7 [sebati]

ቁጥሮች

[k’ut’irochi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Počítam: እ-----ራ-ው፦ እኔ እቆጥራለው፦ እ- እ-ጥ-ለ-፦ ---------- እኔ እቆጥራለው፦ 0
in--ik’----ra--wi-- inē ik’ot’iralewi:- i-ē i-’-t-i-a-e-i-- ------------------- inē ik’ot’iralewi:-
jeden, dva, tri አ-ድ--ሁለት ፤ሶስት አንድ፤ ሁለት ፤ሶስት አ-ድ- ሁ-ት ፤-ስ- ------------- አንድ፤ ሁለት ፤ሶስት 0
ā--di; ------ ;sos--i ānidi; huleti ;sositi ā-i-i- h-l-t- ;-o-i-i --------------------- ānidi; huleti ;sositi
Počítam do troch. እስ--ሶስት-ቆጠርኩ። እስከ ሶስት ቆጠርኩ። እ-ከ ሶ-ት ቆ-ር-። ------------- እስከ ሶስት ቆጠርኩ። 0
i--k- -o-i-i-k’-t’eri-u. isike sositi k’ot’eriku. i-i-e s-s-t- k-o-’-r-k-. ------------------------ isike sositi k’ot’eriku.
Počítam ďalej: እ-----ሪ-እቆ--ለ-፦ እኔ ተጨማሪ እቆጥራለው፦ እ- ተ-ማ- እ-ጥ-ለ-፦ --------------- እኔ ተጨማሪ እቆጥራለው፦ 0
in--tech--m-rī---’--’i-a-e-i:- inē tech’emarī ik’ot’iralewi:- i-ē t-c-’-m-r- i-’-t-i-a-e-i-- ------------------------------ inē tech’emarī ik’ot’iralewi:-
štyri, päť, šesť, አራት-- አ-ስት ፤----ት አራት ፤ አምስት ፤ ስድስት አ-ት ፤ አ-ስ- ፤ ስ-ስ- ----------------- አራት ፤ አምስት ፤ ስድስት 0
ārat- ;-āmi-iti ; si--siti ārati ; āmisiti ; sidisiti ā-a-i ; ā-i-i-i ; s-d-s-t- -------------------------- ārati ; āmisiti ; sidisiti
sedem, osem, deväť ሰባ- --ስምን----ዘ-ኝ ሰባት ፤ ስምንት ፤ ዘጠኝ ሰ-ት ፤ ስ-ን- ፤ ዘ-ኝ ---------------- ሰባት ፤ ስምንት ፤ ዘጠኝ 0
s-bati-- s----i-i-- -et’en-i sebati ; siminiti ; zet’enyi s-b-t- ; s-m-n-t- ; z-t-e-y- ---------------------------- sebati ; siminiti ; zet’enyi
Počítam. እ- እ-ጥ---። እኔ እቆጥራለው። እ- እ-ጥ-ለ-። ---------- እኔ እቆጥራለው። 0
inē---’o--ir-le-i. inē ik’ot’iralewi. i-ē i-’-t-i-a-e-i- ------------------ inē ik’ot’iralewi.
Počítaš. አን-/---ቆ--ለህ/ሪ---። አንተ/ቺ ትቆጥራለህ/ሪያለሽ። አ-ተ-ቺ ት-ጥ-ለ-/-ያ-ሽ- ------------------ አንተ/ቺ ትቆጥራለህ/ሪያለሽ። 0
ā-it-/--- -ik’o---ra----/---al--h-. ānite/chī tik’ot’iralehi/rīyaleshi. ā-i-e-c-ī t-k-o-’-r-l-h-/-ī-a-e-h-. ----------------------------------- ānite/chī tik’ot’iralehi/rīyaleshi.
Počíta. እሱ-ይ-ጥ-ል። እሱ ይቆጥራል። እ- ይ-ጥ-ል- --------- እሱ ይቆጥራል። 0
i-- ---’ot-ir--i. isu yik’ot’irali. i-u y-k-o-’-r-l-. ----------------- isu yik’ot’irali.
Jeden. Prvý. አንድ-– --ደኛ አንድ – አንደኛ አ-ድ – አ-ደ- ---------- አንድ – አንደኛ 0
ā--------nide--a ānidi – ānidenya ā-i-i – ā-i-e-y- ---------------- ānidi – ānidenya
Dva. Druhý. ሁለ- –----ኛ ሁለት – ሁለተኛ ሁ-ት – ሁ-ተ- ---------- ሁለት – ሁለተኛ 0
h-l-t- – hul-t-nya huleti – huletenya h-l-t- – h-l-t-n-a ------------------ huleti – huletenya
Tri. Tretí. ሶ-ት-– ሶስተኛ ሶስት – ሶስተኛ ሶ-ት – ሶ-ተ- ---------- ሶስት – ሶስተኛ 0
sositi-–---siten-a sositi – sositenya s-s-t- – s-s-t-n-a ------------------ sositi – sositenya
Štyri. Štvrtý. አራ- ---ራ-ኛ አራት – አራተኛ አ-ት – አ-ተ- ---------- አራት – አራተኛ 0
ārati-–---ate--a ārati – āratenya ā-a-i – ā-a-e-y- ---------------- ārati – āratenya
Päť. Piaty. አም---–-አም--ኛ አምስት – አምስተኛ አ-ስ- – አ-ስ-ኛ ------------ አምስት – አምስተኛ 0
āmi--t- - -m-sit-n-a āmisiti – āmisitenya ā-i-i-i – ā-i-i-e-y- -------------------- āmisiti – āmisitenya
Šesť. Šiesty. ስድስ- --ስ-ስ-ኛ ስድስት – ስድስተኛ ስ-ስ- – ስ-ስ-ኛ ------------ ስድስት – ስድስተኛ 0
si-i---- --s-di-it-nya sidisiti – sidisitenya s-d-s-t- – s-d-s-t-n-a ---------------------- sidisiti – sidisitenya
Sedem. Siedmy. ስባት –-ስባተኛ ስባት – ስባተኛ ስ-ት – ስ-ተ- ---------- ስባት – ስባተኛ 0
sib----- siba-enya sibati – sibatenya s-b-t- – s-b-t-n-a ------------------ sibati – sibatenya
Osem. Ôsmy. ስም-ት-–-ስምንተኛ ስምንት – ስምንተኛ ስ-ን- – ስ-ን-ኛ ------------ ስምንት – ስምንተኛ 0
s-mi-i---– s---n-t---a siminiti – siminitenya s-m-n-t- – s-m-n-t-n-a ---------------------- siminiti – siminitenya
Deväť. Deviaty. ዘ-ኝ --ዘ--ኛ ዘጠኝ – ዘጠነኛ ዘ-ኝ – ዘ-ነ- ---------- ዘጠኝ – ዘጠነኛ 0
z-t--nyi----e--e-en-a zet’enyi – zet’enenya z-t-e-y- – z-t-e-e-y- --------------------- zet’enyi – zet’enenya

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!