Slovníček fráz

sk Čísla   »   be Лічбы

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [сем]

7 [sem]

Лічбы

Lіchby

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Počítam: Я -і-у: Я л____ Я л-ч-: ------- Я лічу: 0
Ya------: Y_ l_____ Y- l-c-u- --------- Ya lіchu:
jeden, dva, tri ад-і----в-,--ры а_____ д___ т__ а-з-н- д-а- т-ы --------------- адзін, два, тры 0
adzі---dva,-t-y a_____ d___ t__ a-z-n- d-a- t-y --------------- adzіn, dva, try
Počítam do troch. Я --чу--- тр-х. Я л___ д_ т____ Я л-ч- д- т-о-. --------------- Я лічу да трох. 0
Ya--і-h- -a--rok-. Y_ l____ d_ t_____ Y- l-c-u d- t-o-h- ------------------ Ya lіchu da trokh.
Počítam ďalej: Я-лічу -а-е-: Я л___ д_____ Я л-ч- д-л-й- ------------- Я лічу далей: 0
Y---іc-u d-ley: Y_ l____ d_____ Y- l-c-u d-l-y- --------------- Ya lіchu daley:
štyri, päť, šesť, чат--ы,-пя--- шэ-ць, ч______ п____ ш_____ ч-т-р-, п-ц-, ш-с-ь- -------------------- чатыры, пяць, шэсць, 0
c--ty-y- ----s-, shes--’, c_______ p______ s_______ c-a-y-y- p-a-s-, s-e-t-’- ------------------------- chatyry, pyats’, shests’,
sedem, osem, deväť се-, во-ем,-дз----ь с___ в_____ д______ с-м- в-с-м- д-е-я-ь ------------------- сем, восем, дзевяць 0
se-- --se-, d-e-ya--’ s___ v_____ d________ s-m- v-s-m- d-e-y-t-’ --------------------- sem, vosem, dzevyats’
Počítam. Я-л-чу. Я л____ Я л-ч-. ------- Я лічу. 0
Ya l---u. Y_ l_____ Y- l-c-u- --------- Ya lіchu.
Počítaš. Т--л-чы-. Т_ л_____ Т- л-ч-ш- --------- Ты лічыш. 0
T--l---y--. T_ l_______ T- l-c-y-h- ----------- Ty lіchysh.
Počíta. Ён--ічыц-. Ё_ л______ Ё- л-ч-ц-. ---------- Ён лічыць. 0
En---c-yts-. E_ l________ E- l-c-y-s-. ------------ En lіchyts’.
Jeden. Prvý. А--ін- Перш-. А_____ П_____ А-з-н- П-р-ы- ------------- Адзін. Першы. 0
Adzі-. --rs-y. A_____ P______ A-z-n- P-r-h-. -------------- Adzіn. Pershy.
Dva. Druhý. Д--. Другі. Д___ Д_____ Д-а- Д-у-і- ----------- Два. Другі. 0
Dv-- -r-gі. D___ D_____ D-a- D-u-і- ----------- Dva. Drugі.
Tri. Tretí. Т--. -рэ--. Т___ Т_____ Т-ы- Т-э-і- ----------- Тры. Трэці. 0
Try- -ret-і. T___ T______ T-y- T-e-s-. ------------ Try. Tretsі.
Štyri. Štvrtý. Ч-т-ры----ц-ё-ты. Ч______ Ч________ Ч-т-р-. Ч-ц-ё-т-. ----------------- Чатыры. Чацвёрты. 0
C-a-yr-.-Ch--s---t-. C_______ C__________ C-a-y-y- C-a-s-e-t-. -------------------- Chatyry. Chatsverty.
Päť. Piaty. П-ць.--ят-. П____ П____ П-ц-. П-т-. ----------- Пяць. Пяты. 0
Py-t--- P---y. P______ P_____ P-a-s-. P-a-y- -------------- Pyats’. Pyaty.
Šesť. Šiesty. Ш-сц-.---с-ы. Ш_____ Ш_____ Ш-с-ь- Ш-с-ы- ------------- Шэсць. Шосты. 0
S---ts’- Sho--y. S_______ S______ S-e-t-’- S-o-t-. ---------------- Shests’. Shosty.
Sedem. Siedmy. С-м. --м-. С___ С____ С-м- С-м-. ---------- Сем. Сёмы. 0
S-m. Se--. S___ S____ S-m- S-m-. ---------- Sem. Semy.
Osem. Ôsmy. В-сем- --с--ы. В_____ В______ В-с-м- В-с-м-. -------------- Восем. Восьмы. 0
Vo--m. -o-’-y. V_____ V______ V-s-m- V-s-m-. -------------- Vosem. Vos’my.
Deväť. Deviaty. Д---я-ь- -з-в-т-. Д_______ Д_______ Д-е-я-ь- Д-е-я-ы- ----------------- Дзевяць. Дзевяты. 0
D-evy-ts’.-D-evyat-. D_________ D________ D-e-y-t-’- D-e-y-t-. -------------------- Dzevyats’. Dzevyaty.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!