Slovníček fráz

sk Orientácia   »   bg Ориентиране

41 [štyridsaťjeden]

Orientácia

Orientácia

41 [четирийсет и едно]

41 [chetiriyset i yedno]

Ориентиране

[Orientirane]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Kde je turistická informačná kancelária? Къ---е--у-исти--с-от- --ро? К--- е т------------- б---- К-д- е т-р-с-и-е-к-т- б-р-? --------------------------- Къде е туристическото бюро? 0
Kyd---e t-ri--i---sk--- byu-o? K--- y- t-------------- b----- K-d- y- t-r-s-i-h-s-o-o b-u-o- ------------------------------ Kyde ye turisticheskoto byuro?
Máte pre mňa mapu mesta? И--т---и--арт- на-г--да? И---- л- к---- н- г----- И-а-е л- к-р-а н- г-а-а- ------------------------ Имате ли карта на града? 0
I---e-li -art--n--g--d-? I---- l- k---- n- g----- I-a-e l- k-r-a n- g-a-a- ------------------------ Imate li karta na grada?
Dá sa tu rezervovať hotelová izba? Мо-е-----а-с- -----в-ра т---хот----а -тая? М--- л- д- с- р-------- т-- х------- с---- М-ж- л- д- с- р-з-р-и-а т-к х-т-л-к- с-а-? ------------------------------------------ Може ли да се резервира тук хотелска стая? 0
M--h--li-da--e r--e--ir- tuk --o-e-s----ta--? M---- l- d- s- r-------- t-- k-------- s----- M-z-e l- d- s- r-z-r-i-a t-k k-o-e-s-a s-a-a- --------------------------------------------- Mozhe li da se rezervira tuk khotelska staya?
Kde je staré mesto? Къд--е-с-а-ият--рад? К--- е с------ г---- К-д- е с-а-и-т г-а-? -------------------- Къде е старият град? 0
Kyde-y- -tar--at g---? K--- y- s------- g---- K-d- y- s-a-i-a- g-a-? ---------------------- Kyde ye stariyat grad?
Kde je dóm? К--е-е--ате--ал--а? К--- е к----------- К-д- е к-т-д-а-а-а- ------------------- Къде е катедралата? 0
K-d--ye k----r--ata? K--- y- k----------- K-d- y- k-t-d-a-a-a- -------------------- Kyde ye katedralata?
Kde je múzeum? Къде-- музея-? К--- е м------ К-д- е м-з-я-? -------------- Къде е музеят? 0
Kyde----mu--y-t? K--- y- m------- K-d- y- m-z-y-t- ---------------- Kyde ye muzeyat?
Kde sa dajú kúpiť poštové známky? Къд- -оже-д--се -уп-- -о-енс-и-м--к-? К--- м--- д- с- к---- п------- м----- К-д- м-ж- д- с- к-п-т п-щ-н-к- м-р-и- ------------------------------------- Къде може да се купят пощенски марки? 0
Ky-e--oz-e-d- se----yat --sh-he-s-- -----? K--- m---- d- s- k----- p---------- m----- K-d- m-z-e d- s- k-p-a- p-s-c-e-s-i m-r-i- ------------------------------------------ Kyde mozhe da se kupyat poshchenski marki?
Kde sa dajú kúpiť kvety? Къд----же да--е --пя--цве--? К--- м--- д- с- к---- ц----- К-д- м-ж- д- с- к-п-т ц-е-я- ---------------------------- Къде може да се купят цветя? 0
Ky-e-----e -- s--k---at t---tya? K--- m---- d- s- k----- t------- K-d- m-z-e d- s- k-p-a- t-v-t-a- -------------------------------- Kyde mozhe da se kupyat tsvetya?
Kde sa dajú kúpiť cestovné lístky? Къ-е --ж- -- -е купя- б--ети? К--- м--- д- с- к---- б------ К-д- м-ж- д- с- к-п-т б-л-т-? ----------------------------- Къде може да се купят билети? 0
Ky-e m---e -a -e--up-at b---t-? K--- m---- d- s- k----- b------ K-d- m-z-e d- s- k-p-a- b-l-t-? ------------------------------- Kyde mozhe da se kupyat bileti?
Kde je prístav? Къд- е прист--и----? К--- е п------------ К-д- е п-и-т-н-щ-т-? -------------------- Къде е пристанището? 0
Ky-e y- pr--t--i-h-h-to? K--- y- p--------------- K-d- y- p-i-t-n-s-c-e-o- ------------------------ Kyde ye pristanishcheto?
Kde je trh? К--- е--аз--ът? К--- е п------- К-д- е п-з-р-т- --------------- Къде е пазарът? 0
K--e -e-pa---y-? K--- y- p------- K-d- y- p-z-r-t- ---------------- Kyde ye pazaryt?
Kde je zámok? Къ-е е -а---ът? К--- е з------- К-д- е з-м-к-т- --------------- Къде е замъкът? 0
K-de y------kyt? K--- y- z------- K-d- y- z-m-k-t- ---------------- Kyde ye zamykyt?
Kedy začína prehliadka? Ко-- -ап---а-тур--ти-ес-а-а--------а? К--- з------ т------------- о-------- К-г- з-п-ч-а т-р-с-и-е-к-т- о-и-о-к-? ------------------------------------- Кога започва туристическата обиколка? 0
K-ga-zap-c--a-----s--ches--ta---i-ol-a? K--- z------- t-------------- o-------- K-g- z-p-c-v- t-r-s-i-h-s-a-a o-i-o-k-? --------------------------------------- Koga zapochva turisticheskata obikolka?
Kedy končí prehliadka? Ког---в-ршва-ту-ис-ич----та----ко---? К--- с------ т------------- о-------- К-г- с-ъ-ш-а т-р-с-и-е-к-т- о-и-о-к-? ------------------------------------- Кога свършва туристическата обиколка? 0
Kog-----rshv-------------kata --ikol--? K--- s------- t-------------- o-------- K-g- s-y-s-v- t-r-s-i-h-s-a-a o-i-o-k-? --------------------------------------- Koga svyrshva turisticheskata obikolka?
Ako dlho trvá prehliadka? Кол---в-ем- --ае тур-с-и-е-ка-а-об-кол--? К---- в---- т--- т------------- о-------- К-л-о в-е-е т-а- т-р-с-и-е-к-т- о-и-о-к-? ----------------------------------------- Колко време трае туристическата обиколка? 0
K-l-- vr-me-trae tu--s-----s--t--ob--o-k-? K---- v---- t--- t-------------- o-------- K-l-o v-e-e t-a- t-r-s-i-h-s-a-a o-i-o-k-? ------------------------------------------ Kolko vreme trae turisticheskata obikolka?
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po nemecky. Б-----к-л --ис-ала е--к-рзово---к-й-о г----и--емс-и. Б-- и---- / и----- е----------- к---- г----- н------ Б-х и-к-л / и-к-л- е-с-у-з-в-д- к-й-о г-в-р- н-м-к-. ---------------------------------------------------- Бих искал / искала екскурзовод, който говори немски. 0
B-kh-i-kal-/ -----a --ks-u-zo-od------o-g---r--n-mski. B--- i---- / i----- y------------ k---- g----- n------ B-k- i-k-l / i-k-l- y-k-k-r-o-o-, k-y-o g-v-r- n-m-k-. ------------------------------------------------------ Bikh iskal / iskala yekskurzovod, koyto govori nemski.
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po taliansky. Бих -с----/-искал- -к-ку-з--од, -ойт--г--о-и -----анск-. Б-- и---- / и----- е----------- к---- г----- и---------- Б-х и-к-л / и-к-л- е-с-у-з-в-д- к-й-о г-в-р- и-а-и-н-к-. -------------------------------------------------------- Бих искал / искала екскурзовод, който говори италиански. 0
B-k---sk---/-is-al---eksk-r-ovod, koy-- g-v-ri-it-li-ns--. B--- i---- / i----- y------------ k---- g----- i---------- B-k- i-k-l / i-k-l- y-k-k-r-o-o-, k-y-o g-v-r- i-a-i-n-k-. ---------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala yekskurzovod, koyto govori italianski.
Chcel /-a by som sprievodcu, ktorý hovorí po francúzsky. Б---и--ал-------л- екск--зовод---ой-о -ов-ри фре---и. Б-- и---- / и----- е----------- к---- г----- ф------- Б-х и-к-л / и-к-л- е-с-у-з-в-д- к-й-о г-в-р- ф-е-с-и- ----------------------------------------------------- Бих искал / искала екскурзовод, който говори френски. 0
B-kh ------- ---ala --k---rz--od---o----g-------r-n-ki. B--- i---- / i----- y------------ k---- g----- f------- B-k- i-k-l / i-k-l- y-k-k-r-o-o-, k-y-o g-v-r- f-e-s-i- ------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala yekskurzovod, koyto govori frenski.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Angličtina - univerzálny jazyk

Angličtina je najrozšírenejší jazyk na svete. Mandarínčina čiže čínština má však najviac rodených hovoriacich. Angličtina je materinským jazykom pre ‘iba’ 350 miliónov ľudí. Angličtina však výrazne ovplyvňuje aj ostatné jazyky. Od polovice 20. storočia jej význam enormne vzrástol. To je dané predovšetkým premenou USA vo svetovú veľmoc. Angličtina je prvý cudzí jazyk, ktorý sa vyučuje na školách v mnohých krajinách. Medzinárodné organizácie používajú angličtinu ako oficiálny jazyk. Angličtina je tiež úradným alebo spoločným jazykom mnohých krajín. Je však možné, že túto funkciu čoskoro prevezmú iné jazyky. Angličtina patrí k západogermánskym jazykom. Je teda príbuzná napríklad s nemčinou. Tento jazyk sa ale za posledných 1 000 rokov výrazne zmenil. Predtým bola angličtina flektívnym jazykom. Väčšina koncoviek s gramatickým významom vymizla. Preto dnes angličtinu označujeme za analytický jazyk. Tento typ jazyka je viac podobný čínštine než nemčine. V budúcnosti sa angličtina ešte zjednoduší. Nepravidelné slovesá pravdepodobne vymiznú. Angličtina je ľahko porovnateľná s inými indoeurópskymi jazykmi. Jej pravopis je však veľmi náročný. Je to tým, že sa slová vyslovujú inak, ako píšu. Anglický pravopis ostal po celé stáročia rovnaký. Výslovnosť sa však značne zmenila. Znamená to, že ľudia dnes stále píšu tak, ako sa hovorilo v roku 1400. Vo výslovnosti nájdeme tiež celý rad výnimiek. Napríklad kombinácia písmen „ ough “ sa vyslovuje šiestimi rôznymi spôsobmi! Presvedčte sa sami! - Thorough, thought, through, rough, bought, cough