Slovníček fráz

sk V banke   »   sq Nё bankё

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [gjashtёdhjetё]

Nё bankё

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. D------hap n-ё l-o---- ban--r-. D-- t- h-- n-- l------ b------- D-a t- h-p n-ё l-o-a-i b-n-a-e- ------------------------------- Dua tё hap njё llogari bankare. 0
Tu je môj pas. U-dh-roni --sh-portёn -im-. U-------- p---------- t---- U-d-ё-o-i p-s-a-o-t-n t-m-. --------------------------- Urdhёroni pashaportёn time. 0
A tu je moja adresa. K-o --ht- --r----im-. K-- ё---- a----- i--- K-o ё-h-ё a-r-s- i-e- --------------------- Kjo ёshtё adresa ime. 0
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. Du- ----e-oz--oj-le-- nё--l-ga-inё----e. D-- t- d-------- l--- n- l-------- t---- D-a t- d-p-z-t-j l-k- n- l-o-a-i-ё t-m-. ---------------------------------------- Dua tё depozitoj lekё nё llogarinё time. 0
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. D----- -ё--e--l----n-a -l-ga--a --e. D-- t- t----- l--- n-- l------- i--- D-a t- t-r-e- l-k- n-a l-o-a-i- i-e- ------------------------------------ Dua tё tёrheq lekё nga llogaria ime. 0
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Du- ---m-rr--opjet ----o---isё. D-- t- m--- k----- e l--------- D-a t- m-r- k-p-e- e l-o-a-i-ё- ------------------------------- Dua tё marr kopjet e llogarisё. 0
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. D-- tё----ej -jё --k-u-h-tim-. D-- t- t---- n-- ç-- u-------- D-a t- t-y-j n-ё ç-k u-h-t-m-. ------------------------------ Dua tё thyej njё çek udhёtimi. 0
Aké veľké sú poplatky? Sa--ё l-rta-j-n- tarif--? S- t- l---- j--- t------- S- t- l-r-a j-n- t-r-f-t- ------------------------- Sa tё larta janё tarifat? 0
Kde sa musím podpísať? Ku---------s? K- t- f------ K- t- f-r-o-? ------------- Ku tё firmos? 0
Očakávam prevod z Nemecka. Po-p-es-n-ё---an-f---ё n-----er---ia. P- p--- n-- t--------- n-- G--------- P- p-e- n-ё t-a-s-e-t- n-a G-e-m-n-a- ------------------------------------- Po pres njё transfertё nga Gjermania. 0
Tu je číslo môjho účtu. Ur---r-ni-n---i--e -log--i-ё. U-------- n----- e l--------- U-d-ё-o-i n-m-i- e l-o-a-i-ё- ----------------------------- Urdhёroni numrin e llogarisё. 0
Prišli už peniaze? A -a-- -bё--i-u----kё-? A k--- m-------- l----- A k-n- m-ё-r-t-r l-k-t- ----------------------- A kane mbёrritur lekёt? 0
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Dua------y-j -ёto --k-. D-- t- t---- k--- l---- D-a t- t-y-j k-t- l-k-. ----------------------- Dua tё thyej kёto lekё. 0
Potrebujem americké doláre. M--d---n-d-ll----a-e-ika-. M- d---- d------ a-------- M- d-h-n d-l-a-ë a-e-i-a-. -------------------------- Mё duhen dollarë amerikan. 0
Dajte mi prosím malé bankovky. Mё je-ni-l--ё-tё --gla, -- l---m. M- j---- l--- t- v----- j- l----- M- j-p-i l-k- t- v-g-a- j- l-t-m- --------------------------------- Mё jepni lekё tё vogla, ju lutem. 0
Je tu niekde bankomat? A k----t- ---nj- --nk----? A k- k--- n----- b-------- A k- k-t- n-o-j- b-n-o-a-? -------------------------- A ka kёtu ndonjё bankomat? 0
Koľko peňazí môžem vybrať? S- ---ё m----t- --r---ё-h? S- l--- m--- t- t--------- S- l-k- m-n- t- t-r-e-ё-h- -------------------------- Sa lekё mund tё tёrheqёsh? 0
Aké kreditné karty sa môžu používať? Çfa-ё -artash-kred-ti m-nd--ё-p--dorёs-? Ç---- k------ k------ m--- t- p--------- Ç-a-ё k-r-a-h k-e-i-i m-n- t- p-r-o-ё-h- ---------------------------------------- Çfarё kartash krediti mund tё pёrdorёsh? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...