Ordliste

nn Conjunctions 2   »   sr Везници 2

95 [nittifem]

Conjunctions 2

Conjunctions 2

95 [деведесет и пет]

95 [devedeset i pet]

Везници 2

[Veznici 2]

Velg hvordan du vil se oversettelsen:   
Nynorsk Serbian Spel Meir
Når slutta ho å jobbe? Од к--а -на--- рад- ----? О- к--- о-- н- р--- в---- О- к-д- о-а н- р-д- в-ш-? ------------------------- Од када она не ради више? 0
Od----a --- -e ---- viš-? O- k--- o-- n- r--- v---- O- k-d- o-a n- r-d- v-š-? ------------------------- Od kada ona ne radi više?
Sidan ho vart gift? О----не -да--? О- њ--- у----- О- њ-н- у-а-е- -------------- Од њене удаје? 0
O--n--ne-u---e? O- n---- u----- O- n-e-e u-a-e- --------------- Od njene udaje?
Ja, ho har ikkje jobba sidan ho vart gift. Д-- о-а не---д---и----д--ад--с- удал-. Д-- о-- н- р--- в--- о- к--- с- у----- Д-, о-а н- р-д- в-ш- о- к-д- с- у-а-а- -------------------------------------- Да, она не ради више од када се удала. 0
Da,--n- -e---di--i---o- ka-a--e-u--l-. D-- o-- n- r--- v--- o- k--- s- u----- D-, o-a n- r-d- v-š- o- k-d- s- u-a-a- -------------------------------------- Da, ona ne radi više od kada se udala.
Sidan ho vart gift, har ho ikkje jobba. Од--а-а--е -д-л-,-он- -е-р-ди в--е. О- к--- с- у----- о-- н- р--- в---- О- к-д- с- у-а-а- о-а н- р-д- в-ш-. ----------------------------------- Од када се удала, она не ради више. 0
Od---da se-udala,--na--- -ad- ----. O- k--- s- u----- o-- n- r--- v---- O- k-d- s- u-a-a- o-a n- r-d- v-š-. ----------------------------------- Od kada se udala, ona ne radi više.
Sidan dei kjenner kvarandre, er dei lukkelege. Од-к-да-се---- п--на----сре-ни --. О- к--- с- о-- п------- с----- с-- О- к-д- с- о-и п-з-а-у- с-е-н- с-. ---------------------------------- Од када се они познају, срећни су. 0
O--ka-a-se --i-p---aj-- -re-́-i --. O- k--- s- o-- p------- s------ s-- O- k-d- s- o-i p-z-a-u- s-e-́-i s-. ----------------------------------- Od kada se oni poznaju, srećni su.
Sidan dei har born, går dei sjeldan ut. О---а---и-а-у д-ц-,-из--зе-ре-е. О- к--- и---- д---- и----- р---- О- к-д- и-а-у д-ц-, и-л-з- р-ђ-. -------------------------------- Од када имају децу, излазе ређе. 0
Od-ka-a-ima-u de--,--zlaze---đ-. O- k--- i---- d---- i----- r---- O- k-d- i-a-u d-c-, i-l-z- r-đ-. -------------------------------- Od kada imaju decu, izlaze ređe.
Når ringjer ho? Ка-- ћ- -н--т---ф-нира--? К--- ћ- о-- т------------ К-д- ћ- о-а т-л-ф-н-р-т-? ------------------------- Када ће она телефонирати? 0
K-d----- o-a --le---ira--? K--- c-- o-- t------------ K-d- c-e o-a t-l-f-n-r-t-? -------------------------- Kada će ona telefonirati?
Medan ho køyrer? За-вре-е в---е? З- в---- в----- З- в-е-е в-ж-е- --------------- За време вожње? 0
Za-vr-m- --žnj-? Z- v---- v------ Z- v-e-e v-ž-j-? ---------------- Za vreme vožnje?
Ja, medan ho køyrer bil. Да--док-во-и --т-. Д-- д-- в--- а---- Д-, д-к в-з- а-т-. ------------------ Да, док вози ауто. 0
D-, dok-------u-o. D-- d-- v--- a---- D-, d-k v-z- a-t-. ------------------ Da, dok vozi auto.
Ho ringjer medan ho køyrer bil. О---те-е-он-р--д---во-и-а--о. О-- т--------- д-- в--- а---- О-а т-л-ф-н-р- д-к в-з- а-т-. ----------------------------- Она телефонира док вози ауто. 0
Ona t-l--on-r- --k ---- ----. O-- t--------- d-- v--- a---- O-a t-l-f-n-r- d-k v-z- a-t-. ----------------------------- Ona telefonira dok vozi auto.
Ho ser på fjernsyn medan ho stryk tøy. О-а --еда------и-иј--д-к -----. О-- г---- т--------- д-- п----- О-а г-е-а т-л-в-з-ј- д-к п-г-а- ------------------------------- Она гледа телевизију док пегла. 0
Ona gl-da--e-ev--ij- do---e-l-. O-- g---- t--------- d-- p----- O-a g-e-a t-l-v-z-j- d-k p-g-a- ------------------------------- Ona gleda televiziju dok pegla.
Ho høyrer på musikk medan ho gjer oppgåvene sine. Он- с-у-а---зик--д---рад- -ад-т--. О-- с---- м----- д-- р--- з------- О-а с-у-а м-з-к- д-к р-д- з-д-т-е- ---------------------------------- Она слуша музику док ради задатке. 0
On--s-uša --zik- d------- zad--k-. O-- s---- m----- d-- r--- z------- O-a s-u-a m-z-k- d-k r-d- z-d-t-e- ---------------------------------- Ona sluša muziku dok radi zadatke.
Eg ser ingenting når eg ikkje har på meg briller. Ја--е--и--- ни-т-, к--- нема--н-о-а-е. Ј- н- в---- н----- к--- н---- н------- Ј- н- в-д-м н-ш-а- к-д- н-м-м н-о-а-е- -------------------------------------- Ја не видим ништа, када немам наочале. 0
J-----vid-m ---t-,-kad- nema- n-o--l-. J- n- v---- n----- k--- n---- n------- J- n- v-d-m n-š-a- k-d- n-m-m n-o-a-e- -------------------------------------- Ja ne vidim ništa, kada nemam naočale.
Eg forstår ingenting når musikken er så høg. Ја -- р--ум---н----,-к--а--е -узика -ак---лас--. Ј- н- р------ н----- к--- ј- м----- т--- г------ Ј- н- р-з-м-м н-ш-а- к-д- ј- м-з-к- т-к- г-а-н-. ------------------------------------------------ Ја не разумем ништа, када је музика тако гласна. 0
J- ne--azu-em---š----kada ---m---ka--ak- --a--a. J- n- r------ n----- k--- j- m----- t--- g------ J- n- r-z-m-m n-š-a- k-d- j- m-z-k- t-k- g-a-n-. ------------------------------------------------ Ja ne razumem ništa, kada je muzika tako glasna.
Eg luktar ingenting når eg er forkjøla. Ја-не----ћам ми-и-е- -а-а имам --е-лад-. Ј- н- о----- м------ к--- и--- п-------- Ј- н- о-е-а- м-р-с-, к-д- и-а- п-е-л-д-. ---------------------------------------- Ја не осећам мирисе, када имам прехладу. 0
Ja ne--s---a- --ri-e--kada----m-pr-----u. J- n- o------ m------ k--- i--- p-------- J- n- o-e-́-m m-r-s-, k-d- i-a- p-e-l-d-. ----------------------------------------- Ja ne osećam mirise, kada imam prehladu.
Vi tek ei drosje viss det regnar. М--уз-мамо-такс-, -ко п--а -иш-. М- у------ т----- а-- п--- к---- М- у-и-а-о т-к-и- а-о п-д- к-ш-. -------------------------------- Ми узимамо такси, ако пада киша. 0
Mi -zi-am- -a-------- -a---k--a. M- u------ t----- a-- p--- k---- M- u-i-a-o t-k-i- a-o p-d- k-š-. -------------------------------- Mi uzimamo taksi, ako pada kiša.
Vi vil reise jorda rundt viss vi vinn i lotto. П-т--аћемо --о --е-а-------обије-- на ----. П--------- о-- с----- а-- д------- н- л---- П-т-в-ћ-м- о-о с-е-а- а-о д-б-ј-м- н- л-т-. ------------------------------------------- Путоваћемо око света, ако добијемо на лоту. 0
Putov-ćemo -ko-sv-ta, -ko d-b-j-mo ------u. P---------- o-- s----- a-- d------- n- l---- P-t-v-c-e-o o-o s-e-a- a-o d-b-j-m- n- l-t-. -------------------------------------------- Putovaćemo oko sveta, ako dobijemo na lotu.
Vi begynner å ete viss han ikkje kjem snart. Ми -е-о---ч--и -а је---- -----н -- --ђе-у--о--. М- ћ--- п----- с- ј----- а-- о- н- д--- у------ М- ћ-м- п-ч-т- с- ј-л-м- а-о о- н- д-ђ- у-к-р-. ----------------------------------------------- Ми ћемо почети са јелом, ако он не дође ускоро. 0
Mi--́emo-p-č-ti-s--jelo---ako on-ne --đe-u--o-o. M- c---- p----- s- j----- a-- o- n- d--- u------ M- c-e-o p-č-t- s- j-l-m- a-o o- n- d-đ- u-k-r-. ------------------------------------------------ Mi ćemo početi sa jelom, ako on ne dođe uskoro.

Språka i den Europeiske Unionen

I dag er det meir enn 25 statar i den Europeiske Unionen. I framtida vil det vere endå fleire land i EU. Eit nytt land tyder vanlegvis eit nytt språk til. For tida blir det brukt meir enn 20 ulike språk i EU. Alle språka i den Europeiske Unionen er likeverdige. Dette språklege mangfaldet er fascinerande. Men det kan òg føre til problem. Skeptikarar meinar at dei mange språka er til hinder for EU. Dei hindrar eit effektivt samarbeid. Nokre tenkjer at det burde vere eitt felles språk. Alle landa burde kunne kommunisere på dette språket. Men det er ikkje så enkelt. Du kan ikkje utnemne noko språk til einaste offisielle språk. Dei andre landa ville føle seg forbigåtte. Og det finst ikkje noko verkeleg nøytralt språk i Europa... Og eit konstruert språk som esperanto ville heller ikkje fungere. Fordi kulturen til eit land speglar seg i språket. Difor ville ikkje noko land ta til seg dette språket. Landa ser språket som ein del av identiten sin. Språkpolitikk er eit viktig punkt på dagsordenen i EU. Det finst til og med ein eigen komissær for fleirspråklegheit. EU har mest omsetjarar og tolkar i verda. Om lag 3.500 menneske arbeider for å få til avtaler. Men ikkje alle dokument kan omsetjast. Det ville ta for mykje tid og pengar. Dei fleste papira blir berre omsette til eitt språk. Dei mange språka er ei av hovudutfordringane i EU. Europa skal sameine seg utan å miste dei mange identitetane sine!