Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   et Tuttavaks saama

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [kolm]

Tuttavaks saama

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Ahoj! T--e! Tere! T-r-! ----- Tere! 0
Dobrý deň! Te-e---ev-st! Tere päevast! T-r- p-e-a-t- ------------- Tere päevast! 0
Ako sa darí? K-i-a--lä-eb? Kuidas läheb? K-i-a- l-h-b- ------------- Kuidas läheb? 0
Pochádzate z Európy? Tul--e ---Eu--o---t? Tulete te Euroopast? T-l-t- t- E-r-o-a-t- -------------------- Tulete te Euroopast? 0
Pochádzate z Ameriky? Tu-e----e--m---i--st? Tulete te Ameerikast? T-l-t- t- A-e-r-k-s-? --------------------- Tulete te Ameerikast? 0
Pochádzate z Ázie? Tul--e ----a-ia-t? Tulete te Aasiast? T-l-t- t- A-s-a-t- ------------------ Tulete te Aasiast? 0
V ktorom hoteli bývate? Mi--i-e- ho---lis t- p--t--e? Millises hotellis te peatute? M-l-i-e- h-t-l-i- t- p-a-u-e- ----------------------------- Millises hotellis te peatute? 0
Ako dlho ste už tu? K-i k--a-t-----n----a--l-te? Kui kaua te siin juba olete? K-i k-u- t- s-i- j-b- o-e-e- ---------------------------- Kui kaua te siin juba olete? 0
Ako dlho zostanete? Kui --u----t--jääte? Kui kauaks te jääte? K-i k-u-k- t- j-ä-e- -------------------- Kui kauaks te jääte? 0
Páči sa vám tu? Ka- t---e---el--- s--n? Kas teile meeldib siin? K-s t-i-e m-e-d-b s-i-? ----------------------- Kas teile meeldib siin? 0
Ste tu na dovolenke? Olet---- si-n------s-l? Olete te siin puhkusel? O-e-e t- s-i- p-h-u-e-? ----------------------- Olete te siin puhkusel? 0
Navštívte ma niekedy! K----t-ge----- ------! Külastage mind kunagi! K-l-s-a-e m-n- k-n-g-! ---------------------- Külastage mind kunagi! 0
Tu je moja adresa. Si-- on m--- a-dres-. Siin on minu aadress. S-i- o- m-n- a-d-e-s- --------------------- Siin on minu aadress. 0
Uvidíme sa zajtra? K-s ---me h--m-? Kas näeme homme? K-s n-e-e h-m-e- ---------------- Kas näeme homme? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. Mul -- k--ju--k-i- mul-o- -idagi -u---e-s. Mul on kahju, kuid mul on midagi juba ees. M-l o- k-h-u- k-i- m-l o- m-d-g- j-b- e-s- ------------------------------------------ Mul on kahju, kuid mul on midagi juba ees. 0
Čau! H-vast-! Hüvasti! H-v-s-i- -------- Hüvasti! 0
Dovidenia! Nä--m-seni! Nägemiseni! N-g-m-s-n-! ----------- Nägemiseni! 0
Do skorého videnia! V--s-- -äe--! Varsti näeme! V-r-t- n-e-e- ------------- Varsti näeme! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....