Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   ca Fer coneixença

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [tres]

Fer coneixença

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Ahoj! H--a! Hola! H-l-! ----- Hola! 0
Dobrý deň! Bon-d-a! Bon dia! B-n d-a- -------- Bon dia! 0
Ako sa darí? C-----? Com va? C-m v-? ------- Com va? 0
Pochádzate z Európy? Qu- -s d’E-ropa -os-è? Que és d’Europa vostè? Q-e é- d-E-r-p- v-s-è- ---------------------- Que és d’Europa vostè? 0
Pochádzate z Ameriky? Qu--és -’A-è--ca-v-s--? Que és d’Amèrica vostè? Q-e é- d-A-è-i-a v-s-è- ----------------------- Que és d’Amèrica vostè? 0
Pochádzate z Ázie? Que -s-d’-sia-vo-tè? Que és d’Àsia vostè? Q-e é- d-À-i- v-s-è- -------------------- Que és d’Àsia vostè? 0
V ktorom hoteli bývate? E- q-in----e-----l-ot----o-tè? En quin hotel s’allotja vostè? E- q-i- h-t-l s-a-l-t-a v-s-è- ------------------------------ En quin hotel s’allotja vostè? 0
Ako dlho ste už tu? Qu-n-------e-é- aqu-? Quant fa que és aquí? Q-a-t f- q-e é- a-u-? --------------------- Quant fa que és aquí? 0
Ako dlho zostanete? F--- qu----s qu--a--? Fins quan es quedarà? F-n- q-a- e- q-e-a-à- --------------------- Fins quan es quedarà? 0
Páči sa vám tu? Li ag-a-a-l- -ev- es-a-a-a---? Li agrada la seva estada aquí? L- a-r-d- l- s-v- e-t-d- a-u-? ------------------------------ Li agrada la seva estada aquí? 0
Ste tu na dovolenke? Q-e-fa-va-a---- -qu-? Que fa vacances aquí? Q-e f- v-c-n-e- a-u-? --------------------- Que fa vacances aquí? 0
Navštívte ma niekedy! Vis---’m! Visiti’m! V-s-t-’-! --------- Visiti’m! 0
Tu je moja adresa. A-ue-ta-é---a-m-v----r-ça. Aquesta és la meva adreça. A-u-s-a é- l- m-v- a-r-ç-. -------------------------- Aquesta és la meva adreça. 0
Uvidíme sa zajtra? E-s -eiem d-mà? Ens veiem demà? E-s v-i-m d-m-? --------------- Ens veiem demà? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. E- sap --e-,------j- t--c o-up--i-ns. Em sap greu, però ja tinc ocupacions. E- s-p g-e-, p-r- j- t-n- o-u-a-i-n-. ------------------------------------- Em sap greu, però ja tinc ocupacions. 0
Čau! Adéu! Adéu! A-é-! ----- Adéu! 0
Dovidenia! A--ev--r-! A reveure! A r-v-u-e- ---------- A reveure! 0
Do skorého videnia! Fins-a--a-! Fins aviat! F-n- a-i-t- ----------- Fins aviat! 0

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....