Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   ar ‫التعارف‬

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

‫3 [ثلاثة]‬

3 [thlath]

‫التعارف‬

[altaearuf]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
Ahoj! ‫مر--ًا!‬ ‫-------- ‫-ر-ب-ا-‬ --------- ‫مرحبًا!‬ 0
mr---na! m------- m-h-a-a- -------- mrhbana!
Dobrý deň! ‫م-ح--ا!-- نها-- -ع-د-‬ ‫------- / ن---- س----- ‫-ر-ب-ا- / ن-ا-ك س-ي-!- ----------------------- ‫مرحبًا! / نهارك سعيد!‬ 0
mr-b---! --n--a--k-s-ei-! m------- / n------ s----- m-h-a-a- / n-h-r-k s-e-d- ------------------------- mrhbana! / nuharik saeid!
Ako sa darí? ‫-بف ا--ال--- كيف -ا-ك-‬ ‫--- ا----- / ك-- ح----- ‫-ب- ا-ح-ل- / ك-ف ح-ل-؟- ------------------------ ‫كبف الحال؟ / كيف حالك؟‬ 0
k-if-alh--a?-/ -ayf ha--? k--- a------ / k--- h---- k-i- a-h-l-? / k-y- h-l-? ------------------------- kbif alhala? / kayf halk?
Pochádzate z Európy? ‫ه- أنت-----ور--ا؟‬ ‫-- أ-- م- أ------- ‫-ل أ-ت م- أ-ر-ب-؟- ------------------- ‫هل أنت من أوروبا؟‬ 0
h---a-t-mi--'-wr-ba? h- '--- m-- '------- h- '-n- m-n '-w-u-a- -------------------- hl 'ant min 'uwruba?
Pochádzate z Ameriky? ‫ه- أنت -ن--م---ا؟‬ ‫-- أ-- م- أ------- ‫-ل أ-ت م- أ-ر-ك-؟- ------------------- ‫هل أنت من أمريكا؟‬ 0
hl 'an- --- '-m----? h- '--- m-- '------- h- '-n- m-n '-m-i-a- -------------------- hl 'ant min 'amrika?
Pochádzate z Ázie? ‫ه- -نت-من ---ا؟‬ ‫-- أ-- م- أ----- ‫-ل أ-ت م- أ-ي-؟- ----------------- ‫هل أنت من أسيا؟‬ 0
hl-'ant-mi--as--? h- '--- m-- a---- h- '-n- m-n a-y-? ----------------- hl 'ant min asya?
V ktorom hoteli bývate? ‫-ي -- -ن-ق----م؟‬ ‫-- أ- ف--- ت----- ‫-ي أ- ف-د- ت-ي-؟- ------------------ ‫في أي فندق تقيم؟‬ 0
fi----- fu---q----i-? f- '--- f----- t----- f- '-y- f-n-u- t-q-m- --------------------- fi 'ayi funduq taqim?
Ako dlho ste už tu? ‫م- متى --ت-ه--؟‬ ‫-- م-- أ-- ه---- ‫-ذ م-ى أ-ت ه-ا-‬ ----------------- ‫مذ متى أنت هنا؟‬ 0
md- --taa-'ant----a? m-- m---- '--- h---- m-h m-t-a '-n- h-n-? -------------------- mdh mataa 'ant huna?
Ako dlho zostanete? ‫إلى-م-------- -‬ ‫--- م-- س---- ؟- ‫-ل- م-ى س-ب-ى ؟- ----------------- ‫إلى متى ستبقى ؟‬ 0
'-ila- mat---s-tab-aa-؟ '----- m---- s------- ؟ '-i-a- m-t-a s-t-b-a- ؟ ----------------------- 'iilaa mataa satabqaa ؟
Páči sa vám tu? ‫أ---ب---لإ---- هنا-‬ ‫------ ا------ ه---- ‫-ت-ج-ك ا-إ-ا-ة ه-ا-‬ --------------------- ‫أتعجبك الإقامة هنا؟‬ 0
i-tie-a-u--al'--q-m---hun-? i--------- a--------- h---- i-t-e-a-u- a-'-i-a-a- h-n-? --------------------------- iatiejabuk al'iiqamat huna?
Ste tu na dovolenke? ‫-ت----عط-ت- ه---‬ ‫----- ع---- ه---- ‫-ت-ض- ع-ل-ك ه-ا-‬ ------------------ ‫أتقضي عطلتك هنا؟‬ 0
at-q-di----latuk-hu--? a------ e------- h---- a-a-i-i e-t-a-u- h-n-? ---------------------- ataqidi eutlatuk huna?
Navštívte ma niekedy! ‫-ف-ل -ز------‬ ‫---- ب-------- ‫-ف-ل ب-ي-ر-ي-‬ --------------- ‫تفضل بزيارتي!‬ 0
i-af---- -zi-r-y! i------- b------- i-a-a-a- b-i-r-y- ----------------- itafadal bziarty!
Tu je moja adresa. ‫-ذ- ع--ان- /----ك ----ني-‬ ‫--- ع----- / إ--- ع------- ‫-ذ- ع-و-ن- / إ-ي- ع-و-ن-.- --------------------------- ‫هذا عنواني / إليك عنواني.‬ 0
h-ha--un-a---/ 'i-l--k--unwa-i. h--- e------ / '------ e------- h-h- e-n-a-i / '-i-a-k e-n-a-i- ------------------------------- hdha eunwani / 'iilayk eunwani.
Uvidíme sa zajtra? ه- -ن---ي غ-ا ه- س----- غ-- ه- س-ل-ق- غ-ا ------------- هل سنلتقي غدا 0
hal-sa-a---q--gh-d-an h-- s-------- g------ h-l s-n-l-a-i g-a-a-n --------------------- hal sanaltaqi ghadaan
Je mi ľúto, už niečo mám. ‫مت-س-- ل-- ا-تز-م-ت--خ-ى.‬ ‫------ ل-- ا------- أ----- ‫-ت-س-، ل-ي ا-ت-ا-ا- أ-ر-.- --------------------------- ‫متأسف، لدي التزامات أخرى.‬ 0
mt-'-s----l-da-a ai---za-at--u--raa. m-------- l----- a--------- '------- m-a-a-f-, l-d-y- a-l-i-a-a- '-k-r-a- ------------------------------------ mta'asfa, ladaya ailtizamat 'ukhraa.
Čau! ‫-دا-اً!‬ ‫-------- ‫-د-ع-ً-‬ --------- ‫وداعاً!‬ 0
w-aea--! w------- w-a-a-n- -------- wdaeaan!
Dovidenia! ‫إلى ا-----‬ ‫--- ا------ ‫-ل- ا-ل-ا-‬ ------------ ‫إلى اللقاء‬ 0
'i--a- all-q-' '----- a------ '-i-a- a-l-q-' -------------- 'iilaa alliqa'
Do skorého videnia! ‫أ-ا- -ر---ً-‬ ‫---- ق------- ‫-ر-ك ق-ي-ا-!- -------------- ‫أراك قريباً!‬ 0
a-ak--ryb-an! a--- q------- a-a- q-y-a-n- ------------- arak qrybaan!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....