Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   be Знаёміцца

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [тры]

3 [try]

Знаёміцца

[Znaemіtstsa]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Ahoj! Пр--і-ан-е! П---------- П-ы-і-а-н-! ----------- Прывітанне! 0
P---іt--ne! P---------- P-y-і-a-n-! ----------- Pryvіtanne!
Dobrý deň! Д--ры дзе-ь! Д---- д----- Д-б-ы д-е-ь- ------------ Добры дзень! 0
D-br--dzen’! D---- d----- D-b-y d-e-’- ------------ Dobry dzen’!
Ako sa darí? Як-спр--ы? Я- с------ Я- с-р-в-? ---------- Як справы? 0
Yak --r--y? Y-- s------ Y-k s-r-v-? ----------- Yak spravy?
Pochádzate z Európy? В--з Еўр-п-? В- з Е------ В- з Е-р-п-? ------------ Вы з Еўропы? 0
V--- --ur---? V- z Y------- V- z Y-u-o-y- ------------- Vy z YEuropy?
Pochádzate z Ameriky? В--з--ме--кі? В- з А------- В- з А-е-ы-і- ------------- Вы з Амерыкі? 0
Vy z Am-----? V- z A------- V- z A-e-y-і- ------------- Vy z Amerykі?
Pochádzate z Ázie? Вы-з А-іі? В- з А---- В- з А-і-? ---------- Вы з Азіі? 0
V- z Az-і? V- z A---- V- z A-і-? ---------- Vy z Azіі?
V ktorom hoteli bývate? У-як-- гасці--------спын----я? У я--- г-------- В- с--------- У я-о- г-с-і-і-ы В- с-ы-і-і-я- ------------------------------ У якой гасцініцы Вы спыніліся? 0
U--ako--g---s-n-----V- --y--lі-ya? U y---- g---------- V- s---------- U y-k-y g-s-s-n-t-y V- s-y-і-і-y-? ---------------------------------- U yakoy gastsіnіtsy Vy spynіlіsya?
Ako dlho ste už tu? Я- -а--- -ы--жо --т? Я- д---- В- ў-- т--- Я- д-ў-о В- ў-о т-т- -------------------- Як даўно Вы ўжо тут? 0
Y-k-dauno--- u-h---u-? Y-- d---- V- u--- t--- Y-k d-u-o V- u-h- t-t- ---------------------- Yak dauno Vy uzho tut?
Ako dlho zostanete? Я----д--г--В- -у-? Я- н------ В- т--- Я- н-д-ў-а В- т-т- ------------------ Як надоўга Вы тут? 0
Ya- n--ou-- V--tu-? Y-- n------ V- t--- Y-k n-d-u-a V- t-t- ------------------- Yak nadouga Vy tut?
Páči sa vám tu? В-м--ут-п--аб--цца? В-- т-- п---------- В-м т-т п-д-б-е-ц-? ------------------- Вам тут падабаецца? 0
V-----t---d-ba-t---a? V-- t-- p------------ V-m t-t p-d-b-e-s-s-? --------------------- Vam tut padabaetstsa?
Ste tu na dovolenke? В--п--е---- -юд- -а ---а---а-? В- п------- с--- н- а--------- В- п-ы-х-л- с-д- н- а-п-ч-н-к- ------------------------------ Вы прыехалі сюды на адпачынак? 0
Vy -r-e------syudy na --pac-y--k? V- p-------- s---- n- a---------- V- p-y-k-a-і s-u-y n- a-p-c-y-a-? --------------------------------- Vy pryekhalі syudy na adpachynak?
Navštívte ma niekedy! П---зд-а--------я-е к-л----б-дз--у--о-ці! П---------- д- м--- к----------- у г----- П-ы-з-ж-й-е д- м-н- к-л---е-у-з- у г-с-і- ----------------------------------------- Прыязджайце да мяне калі-небудзь у госці! 0
Pr-ya--zha--s-----m-ane-k-lі---b---- u ----s-! P------------- d- m---- k----------- u g------ P-y-a-d-h-y-s- d- m-a-e k-l---e-u-z- u g-s-s-! ---------------------------------------------- Pryyazdzhaytse da myane kalі-nebudz’ u gostsі!
Tu je moja adresa. Во-ь -ой----ас. В--- м-- а----- В-с- м-й а-р-с- --------------- Вось мой адрас. 0
V-s- moy --r-s. V--- m-- a----- V-s- m-y a-r-s- --------------- Vos’ moy adras.
Uvidíme sa zajtra? М--------м---з-ўтр-? М- п-------- з------ М- п-б-ч-м-я з-ў-р-? -------------------- Мы пабачымся заўтра? 0
M---abachy-s-a-zaut--? M- p---------- z------ M- p-b-c-y-s-a z-u-r-? ---------------------- My pabachymsya zautra?
Je mi ľúto, už niečo mám. Н--жа--, --м-н--ў-о --п-ан-ван-я -н-ыя-спр--ы. Н- ж---- у м--- ў-- з----------- і---- с------ Н- ж-л-, у м-н- ў-о з-п-а-а-а-ы- і-ш-я с-р-в-. ---------------------------------------------- На жаль, у мяне ўжо запланаваныя іншыя справы. 0
N--z---’- - m-ane -zh---a-l--a--ny-a--n---y- --ra-y. N- z----- u m---- u--- z------------ і------ s------ N- z-a-’- u m-a-e u-h- z-p-a-a-a-y-a і-s-y-a s-r-v-. ---------------------------------------------------- Na zhal’, u myane uzho zaplanavanyya іnshyya spravy.
Čau! Б-в-й! Б----- Б-в-й- ------ Бывай! 0
B-vay! B----- B-v-y- ------ Byvay!
Dovidenia! Д--------нн-! Д- п--------- Д- п-б-ч-н-я- ------------- Да пабачэння! 0
Da--abac--n-y-! D- p----------- D- p-b-c-e-n-a- --------------- Da pabachennya!
Do skorého videnia! Д- ---тр-ч-! Д- с-------- Д- с-с-р-ч-! ------------ Да сустрэчы! 0
D--su-------! D- s--------- D- s-s-r-c-y- ------------- Da sustrechy!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....