Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   kk Getting to know others

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [үш]

3 [üş]

Getting to know others

[Tanısw]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Ahoj! С-л--! С----- С-л-м- ------ Салем! 0
S--em! S----- S-l-m- ------ Salem!
Dobrý deň! Қ-йырлы күн! Қ------ к--- Қ-й-р-ы к-н- ------------ Қайырлы күн! 0
Q-yı-l- k--! Q------ k--- Q-y-r-ı k-n- ------------ Qayırlı kün!
Ako sa darí? Қ-л-й-ы-- /--ала---з? Қ-------- / Қ-------- Қ-л-й-ы-? / Қ-л-й-ы-? --------------------- Қалайсың? / Қалайсыз? 0
Qala-sı-- - Qal--sı-? Q-------- / Q-------- Q-l-y-ı-? / Q-l-y-ı-? --------------------- Qalaysıñ? / Qalaysız?
Pochádzate z Európy? Е--оп-дан-ы--б-? Е----------- б-- Е-р-п-д-н-ы- б-? ---------------- Еуропадансыз ба? 0
Ewrop-dans-z--a? E----------- b-- E-r-p-d-n-ı- b-? ---------------- Ewropadansız ba?
Pochádzate z Ameriky? А-ер-к--ан--- --? А------------ б-- А-е-и-а-а-с-з б-? ----------------- Америкадансыз ба? 0
Am--ïk-d-ns-- --? A------------ b-- A-e-ï-a-a-s-z b-? ----------------- Amerïkadansız ba?
Pochádzate z Ázie? Азия--нс-- ба? А--------- б-- А-и-д-н-ы- б-? -------------- Азиядансыз ба? 0
Azïya-a---- -a? A---------- b-- A-ï-a-a-s-z b-? --------------- Azïyadansız ba?
V ktorom hoteli bývate? Қай--она- ү--- --қт----ы-? Қ-- қ---- ү--- т---------- Қ-й қ-н-қ ү-г- т-қ-а-ы-ы-? -------------------------- Қай қонақ үйге тоқтадыңыз? 0
Qay-q---q--yg---oq-a-ı--z? Q-- q---- ü--- t---------- Q-y q-n-q ü-g- t-q-a-ı-ı-? -------------------------- Qay qonaq üyge toqtadıñız?
Ako dlho ste už tu? Келге-із---қ--ша--олды? К--------- қ---- б----- К-л-е-і-г- қ-н-а б-л-ы- ----------------------- Келгеңізге қанша болды? 0
K--geñ-zg- -a-şa-bol-ı? K--------- q---- b----- K-l-e-i-g- q-n-a b-l-ı- ----------------------- Kelgeñizge qanşa boldı?
Ako dlho zostanete? Мұнда-қан-а--ола-ыз? М---- қ---- б------- М-н-а қ-н-а б-л-с-з- -------------------- Мұнда қанша боласыз? 0
M--d- ----a-b--a-ı-? M---- q---- b------- M-n-a q-n-a b-l-s-z- -------------------- Munda qanşa bolasız?
Páči sa vám tu? Сіз-е--ұ--жер -н-----? С---- б-- ж-- ұ--- м-- С-з-е б-л ж-р ұ-а- м-? ---------------------- Сізге бұл жер ұнай ма? 0
S-zge b-- je- --a--ma? S---- b-- j-- u--- m-- S-z-e b-l j-r u-a- m-? ---------------------- Sizge bul jer unay ma?
Ste tu na dovolenke? М-н-- --м----қа -елд--і- --? М---- д-------- к------- б-- М-н-а д-м-л-с-а к-л-і-і- б-? ---------------------------- Мұнда демалысқа келдіңіз бе? 0
M-n-a --ma--------l-iñiz b-? M---- d-------- k------- b-- M-n-a d-m-l-s-a k-l-i-i- b-? ---------------------------- Munda demalısqa keldiñiz be?
Navštívte ma niekedy! Мағ-н-қон---а --л---з! М---- қ------ к------- М-ғ-н қ-н-қ-а к-л-ң-з- ---------------------- Маған қонаққа келіңіз! 0
M-ğan-q-na-----e-iñi-! M---- q------ k------- M-ğ-n q-n-q-a k-l-ñ-z- ---------------------- Mağan qonaqqa keliñiz!
Tu je moja adresa. М--ау - ----ң-м--е--а---. М---- — м---- м---------- М-н-у — м-н-ң м-к-н-а-ы-. ------------------------- Мынау — менің мекенжайым. 0
M-na--— m---- -e-en-a-ı-. M---- — m---- m---------- M-n-w — m-n-ñ m-k-n-a-ı-. ------------------------- Mınaw — meniñ mekenjayım.
Uvidíme sa zajtra? Ер----к--д-се-і- б-? Е---- к--------- б-- Е-т-ң к-з-е-е-і- б-? -------------------- Ертең кездесеміз бе? 0
Ert---kezdesem-- b-? E---- k--------- b-- E-t-ñ k-z-e-e-i- b-? -------------------- Erteñ kezdesemiz be?
Je mi ľúto, už niečo mám. Өк--і-к- ---й, ба--а --сп--ым б-р -ді. Ө------- о---- б---- ж------- б-- е--- Ө-і-і-к- о-а-, б-с-а ж-с-а-ы- б-р е-і- -------------------------------------- Өкінішке орай, басқа жоспарым бар еді. 0
Ö--ni-ke o-a-,-bas-a -o--a-ı- -ar -d-. Ö------- o---- b---- j------- b-- e--- Ö-i-i-k- o-a-, b-s-a j-s-a-ı- b-r e-i- -------------------------------------- Ökinişke oray, basqa josparım bar edi.
Čau! С-у--ол- /-С-у--о-ың--! С-- б--- / С-- б------- С-у б-л- / С-у б-л-ң-з- ----------------------- Сау бол! / Сау болыңыз! 0
Saw-bol! - -a----lıñ--! S-- b--- / S-- b------- S-w b-l- / S-w b-l-ñ-z- ----------------------- Saw bol! / Saw bolıñız!
Dovidenia! К-р-с--н--! К---------- К-р-с-е-ш-! ----------- Көріскенше! 0
Kö-isk--şe! K---------- K-r-s-e-ş-! ----------- Köriskenşe!
Do skorého videnia! Та-у-а----------кенш-! Т--- а---- к---------- Т-я- а-а-а к-р-с-е-ш-! ---------------------- Таяу арада көріскенше! 0
T--aw---a--------k---e! T---- a---- k---------- T-y-w a-a-a k-r-s-e-ş-! ----------------------- Tayaw arada köriskenşe!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....