Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   sq Njoh

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [tre]

Njoh

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Ahoj! T--g-a-j---- - --k---! Tungjatjeta! / Ç’kemi! T-n-j-t-e-a- / Ç-k-m-! ---------------------- Tungjatjeta! / Ç’kemi! 0
Dobrý deň! M---d-ta! Mirёdita! M-r-d-t-! --------- Mirёdita! 0
Ako sa darí? Si--e-i? Si jeni? S- j-n-? -------- Si jeni? 0
Pochádzate z Európy? V-n- -ga--u-o-a? Vini nga Europa? V-n- n-a E-r-p-? ---------------- Vini nga Europa? 0
Pochádzate z Ameriky? Vin--n------ri--? Vini nga Amerika? V-n- n-a A-e-i-a- ----------------- Vini nga Amerika? 0
Pochádzate z Ázie? V--- -g--A---? Vini nga Azia? V-n- n-a A-i-? -------------- Vini nga Azia? 0
V ktorom hoteli bývate? Nё --l-n-ho-el -- r-i--? Nё cilin hotel po rrini? N- c-l-n h-t-l p- r-i-i- ------------------------ Nё cilin hotel po rrini? 0
Ako dlho ste už tu? S--koh- ---i-kёt-? Sa kohё keni kёtu? S- k-h- k-n- k-t-? ------------------ Sa kohё keni kёtu? 0
Ako dlho zostanete? Sa -o--ё rr-n-? Sa do tё rrini? S- d- t- r-i-i- --------------- Sa do tё rrini? 0
Páči sa vám tu? A-----ё-q-- -ёtu? A ju pёlqen kёtu? A j- p-l-e- k-t-? ----------------- A ju pёlqen kёtu? 0
Ste tu na dovolenke? K--- po - ka--ni pus-i--t? Kёtu po i kaloni pushimet? K-t- p- i k-l-n- p-s-i-e-? -------------------------- Kёtu po i kaloni pushimet? 0
Navštívte ma niekedy! Ej-ni -d--jё-e-- p-- vi--tё! Ejani ndonjёherё pёr vizitё! E-a-i n-o-j-h-r- p-r v-z-t-! ---------------------------- Ejani ndonjёherё pёr vizitё! 0
Tu je moja adresa. K-o--s--- -----a i--. Kjo është adresa ime. K-o ë-h-ë a-r-s- i-e- --------------------- Kjo është adresa ime. 0
Uvidíme sa zajtra? A-do -ё-sh-h--- n---r? A do tё shihemi nesёr? A d- t- s-i-e-i n-s-r- ---------------------- A do tё shihemi nesёr? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. Mё vje- keq---or kam -unё. Mё vjen keq, por kam punё. M- v-e- k-q- p-r k-m p-n-. -------------------------- Mё vjen keq, por kam punё. 0
Čau! M-r---f----! Mirupafshim! M-r-p-f-h-m- ------------ Mirupafshim! 0
Dovidenia! Miru--fs-i-! Mirupafshim! M-r-p-f-h-m- ------------ Mirupafshim! 0
Do skorého videnia! S--h-m--pa-ta-! Shihemi pastaj! S-i-e-i p-s-a-! --------------- Shihemi pastaj! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....