Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   eo Urbovizito

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

42 [kvardek du]

Urbovizito

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? Ĉ--la---z-ro----a--e--------i-as? Ĉ- l- b----- d------ m----------- Ĉ- l- b-z-r- d-m-n-e m-l-e-m-t-s- --------------------------------- Ĉu la bazaro dimanĉe malfermitas? 0
Je veľtrh otvorený každý pondelok? Ĉ------oi-o l---e---l-er-----? Ĉ- l- f---- l---- m----------- Ĉ- l- f-i-o l-n-e m-l-e-m-t-s- ------------------------------ Ĉu la foiro lunde malfermitas? 0
Je výstava otvorená každý utorok? Ĉu la -------c-o m-rd---al-e-m--a-? Ĉ- l- e--------- m---- m----------- Ĉ- l- e-s-o-i-i- m-r-e m-l-e-m-t-s- ----------------------------------- Ĉu la ekspozicio marde malfermitas? 0
Je zoo otvorené každú stredu? Ĉ- -----star-jo-mer--ed----lfer-----? Ĉ- l- b-------- m------- m----------- Ĉ- l- b-s-a-e-o m-r-r-d- m-l-e-m-t-s- ------------------------------------- Ĉu la bestarejo merkrede malfermitas? 0
Je múzeum otvorené každý štvrtok? Ĉ- -a muz-- ĵ-ŭ-e-m---er----s? Ĉ- l- m---- ĵ---- m----------- Ĉ- l- m-z-o ĵ-ŭ-e m-l-e-m-t-s- ------------------------------ Ĉu la muzeo ĵaŭde malfermitas? 0
Je galéria otvorená každý piatok? Ĉu ---ga------v-ndred- m---e-mitas? Ĉ- l- g------ v------- m----------- Ĉ- l- g-l-r-o v-n-r-d- m-l-e-m-t-s- ----------------------------------- Ĉu la galerio vendrede malfermitas? 0
Môže sa tu fotografovať? Ĉ- oni---j--- -o--? Ĉ- o-- r----- f---- Ĉ- o-i r-j-a- f-t-? ------------------- Ĉu oni rajtas foti? 0
Musí sa platiť vstupné? Ĉ- on---eva---a---p-- e----? Ĉ- o-- d---- p--- p-- e----- Ĉ- o-i d-v-s p-g- p-r e-i-i- ---------------------------- Ĉu oni devas pagi por eniri? 0
Koľko stojí vstupné? Kio------as ---e---o? K--- k----- l- e----- K-o- k-s-a- l- e-i-o- --------------------- Kiom kostas la eniro? 0
Poskytujete zľavu pre skupiny? Ĉ---s-a--rab-t- p---g-upoj? Ĉ- e---- r----- p-- g------ Ĉ- e-t-s r-b-t- p-r g-u-o-? --------------------------- Ĉu estas rabato por grupoj? 0
Poskytujete zľavu pre deti? Ĉ- e--a--rabato -or ----n-j? Ĉ- e---- r----- p-- i------- Ĉ- e-t-s r-b-t- p-r i-f-n-j- ---------------------------- Ĉu estas rabato por infanoj? 0
Poskytujete zľavu pre študentov? Ĉu ----s-r-b-to po--st---n---? Ĉ- e---- r----- p-- s--------- Ĉ- e-t-s r-b-t- p-r s-u-e-t-j- ------------------------------ Ĉu estas rabato por studentoj? 0
Čo je to za budovu? K-a k-n--r--ĵ--e--as---o? K-- k--------- e---- t--- K-a k-n-t-u-ĵ- e-t-s t-o- ------------------------- Kia konstruaĵo estas tio? 0
Aká stará je tá budova? Ki-m---a --t---l- kon-t-u-ĵo? K------- e---- l- k---------- K-o-j-r- e-t-s l- k-n-t-u-ĵ-? ----------------------------- Kiomjara estas la konstruaĵo? 0
Kto postavil tú budovu? K-u-ko-st-ui- -------tru-ĵ-n? K-- k-------- l- k----------- K-u k-n-t-u-s l- k-n-t-u-ĵ-n- ----------------------------- Kiu konstruis la konstruaĵon? 0
Zaujímam sa o architektúru. M- -nt---siĝas -ri---ĥ--e---ro. M- i---------- p-- a----------- M- i-t-r-s-ĝ-s p-i a-ĥ-t-k-u-o- ------------------------------- Mi interesiĝas pri arĥitekturo. 0
Zaujímam sa o umenie. M- in---esi-a--pri-----. M- i---------- p-- a---- M- i-t-r-s-ĝ-s p-i a-t-. ------------------------ Mi interesiĝas pri arto. 0
Zaujímam sa o maliarstvo. Mi--nt--es--a----i pe-t----o. M- i---------- p-- p--------- M- i-t-r-s-ĝ-s p-i p-n-r-r-o- ----------------------------- Mi interesiĝas pri pentrarto. 0

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...