Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   hi भूतकाल १

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

८१ [इक्यासी]

81 [ikyaasee]

भूतकाल १

[bhootakaal 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hindčina Prehrať Viac
písať ल---ा ल---- ल-ख-ा ----- लिखना 0
l---ana l------ l-k-a-a ------- likhana
Písal list. उसने ए- प-्- --खा उ--- ए- प--- ल--- उ-न- ए- प-्- ल-ख- ----------------- उसने एक पत्र लिखा 0
u--ne-e- p-tr-l-kha u---- e- p--- l---- u-a-e e- p-t- l-k-a ------------------- usane ek patr likha
A ona písala pohľadnicu. और -सन---क---र-ड ल-खा औ- उ--- ए- क---- ल--- औ- उ-न- ए- क-र-ड ल-ख- --------------------- और उसने एक कार्ड लिखा 0
aur u-a-e -k -a-rd--ik-a a-- u---- e- k---- l---- a-r u-a-e e- k-a-d l-k-a ------------------------ aur usane ek kaard likha
čítať पढ--ा प---- प-़-ा ----- पढ़ना 0
pa---na p------ p-d-a-a ------- padhana
Ćítal časopis. उ--े ---प--रि-ा---ी उ--- ए- प------ प-- उ-न- ए- प-्-ि-ा प-ी ------------------- उसने एक पत्रिका पढ़ी 0
us-n- -k p--r-k- p---ee u---- e- p------ p----- u-a-e e- p-t-i-a p-d-e- ----------------------- usane ek patrika padhee
A ona čítala knihu. औ- ---- एक-प-स-त- पढ़ी औ- उ--- ए- प----- प-- औ- उ-न- ए- प-स-त- प-ी --------------------- और उसने एक पुस्तक पढ़ी 0
a-r-usa-e-e- ---t-- p---ee a-- u---- e- p----- p----- a-r u-a-e e- p-s-a- p-d-e- -------------------------- aur usane ek pustak padhee
vziať, zobrať लेना ल--- ल-न- ---- लेना 0
l-na l--- l-n- ---- lena
Vzal si cigaretu. उ-न--ए- सिगरेट-ली उ--- ए- स----- ल- उ-न- ए- स-ग-े- ल- ----------------- उसने एक सिगरेट ली 0
usan---- -igare- -ee u---- e- s------ l-- u-a-e e- s-g-r-t l-e -------------------- usane ek sigaret lee
Vzala si kúsok čokolády. उ-न- च--ले- -- -क टु--ा --या उ--- च----- क- ए- ट---- ल--- उ-न- च-क-े- क- ए- ट-क-ा ल-य- ---------------------------- उसने चॉकलेट का एक टुकडा लिया 0
u------h-k---t-ka--k--ukad- l-ya u---- c------- k- e- t----- l--- u-a-e c-o-a-e- k- e- t-k-d- l-y- -------------------------------- usane chokalet ka ek tukada liya
On bol neverný, ale ona bola verná. व------ा ----लेक-न वह --ा--- -ी व- ब---- थ-- ल---- व- व----- थ- व- ब-व-ा थ-, ल-क-न व- व-ा-ा- थ- ------------------------------- वह बेवफ़ा था, लेकिन वह वफ़ादार थी 0
v----e--f- --a,-l--in--a-----aad--- --ee v-- b----- t--- l---- v-- v-------- t--- v-h b-v-f- t-a- l-k-n v-h v-f-a-a-r t-e- ---------------------------------------- vah bevafa tha, lekin vah vafaadaar thee
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. वह---सी-था,---किन--ह--हनत---ी व- आ--- थ-- ल---- व- म---- थ- व- आ-स- थ-, ल-क-न व- म-न-ी थ- ----------------------------- वह आलसी था, लेकिन वह महनती थी 0
v-h -a-a-e--t--- le--n -ah maha---ee-thee v-- a------ t--- l---- v-- m-------- t--- v-h a-l-s-e t-a- l-k-n v-h m-h-n-t-e t-e- ----------------------------------------- vah aalasee tha, lekin vah mahanatee thee
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. व--गरी- ------कि--वह ध---न -ी व- ग--- थ-- ल---- व- ध---- थ- व- ग-ी- थ-, ल-क-न व- ध-व-न थ- ----------------------------- वह गरीब था, लेकिन वह धनवान थी 0
vah g---e- --a, -ek-n va---ha-a--an t--e v-- g----- t--- l---- v-- d-------- t--- v-h g-r-e- t-a- l-k-n v-h d-a-a-a-n t-e- ---------------------------------------- vah gareeb tha, lekin vah dhanavaan thee
Nemal peniaze, ale dlhy. उ--े-पास----- नहीं थे,---्क- उ- -र--र्- -े उ--- प-- प--- न--- थ-- ब---- उ- प- क--- थ- उ-क- प-स प-स- न-ी- थ-, ब-्-ि उ- प- क-्- थ- ------------------------------------------ उसके पास पैसे नहीं थे, बल्कि उस पर कर्ज़ थे 0
u-a-e -a---p-i-- n-hi--t-e, -al-i u--pa- karz-t-e u---- p--- p---- n---- t--- b---- u- p-- k--- t-- u-a-e p-a- p-i-e n-h-n t-e- b-l-i u- p-r k-r- t-e ------------------------------------------------- usake paas paise nahin the, balki us par karz the
Nemal šťastie, ale smolu. उसका -ौभ-ग-य-नही- -ा- बल्कि -ुर्भ-ग-य -ा उ--- स------ न--- थ-- ब---- द-------- थ- उ-क- स-भ-ग-य न-ी- थ-, ब-्-ि द-र-भ-ग-य थ- ---------------------------------------- उसका सौभाग्य नहीं था, बल्कि दुर्भाग्य था 0
u---a s-ub-aa-y-n--i- t-a,-----i----bh--g----a u---- s-------- n---- t--- b---- d-------- t-- u-a-a s-u-h-a-y n-h-n t-a- b-l-i d-r-h-a-y t-a ---------------------------------------------- usaka saubhaagy nahin tha, balki durbhaagy tha
Nemal úspech, ale neúspech. उस---पा------- --ीं---- ब---ि ---लत- थी उ--- प-- स---- न--- थ-- ब---- अ----- थ- उ-क- प-स स-ल-ा न-ी- थ-, ब-्-ि अ-फ-त- थ- --------------------------------------- उसके पास सफलता नहीं थी, बल्कि असफलता थी 0
u---e-pa-s sa-h---ta--a-in -he-,-b-l-i -sa--a---- --ee u---- p--- s-------- n---- t---- b---- a--------- t--- u-a-e p-a- s-p-a-a-a n-h-n t-e-, b-l-i a-a-h-l-t- t-e- ------------------------------------------------------ usake paas saphalata nahin thee, balki asaphalata thee
Nebol spokojný, ale nespokojný. वह-संत--्ट ---ं -- बल्कि --ं-ुष्ट--ा व- स------ न--- थ- ब---- अ------- थ- व- स-त-ष-ट न-ी- थ- ब-्-ि अ-ं-ु-्- थ- ------------------------------------ वह संतुष्ट नहीं था बल्कि असंतुष्ट था 0
vah-s---us-t n-h----ha -a--i -sa----ht-t-a v-- s------- n---- t-- b---- a-------- t-- v-h s-n-u-h- n-h-n t-a b-l-i a-a-t-s-t t-a ------------------------------------------ vah santusht nahin tha balki asantusht tha
Nebol šťastný, ale nešťastný. वह-ख-श ---ं -ा--ब--क- --खी-था व- ख-- न--- थ-- ब---- द--- थ- व- ख-श न-ी- थ-, ब-्-ि द-ख- थ- ----------------------------- वह खुश नहीं था, बल्कि दुखी था 0
v----hu---n--i--t--, -al-i---khee -ha v-- k---- n---- t--- b---- d----- t-- v-h k-u-h n-h-n t-a- b-l-i d-k-e- t-a ------------------------------------- vah khush nahin tha, balki dukhee tha
Nebol sympatický, ale nesympatický. व--स---ल--ह---था,--ल्-ि -ूखा था व- स---- न--- थ-- ब---- र--- थ- व- स-श-ल न-ी- थ-, ब-्-ि र-ख- थ- ------------------------------- वह सुशील नहीं था, बल्कि रूखा था 0
v-- ----e-l---hi---ha----l-i-r----a-tha v-- s------ n---- t--- b---- r----- t-- v-h s-s-e-l n-h-n t-a- b-l-i r-o-h- t-a --------------------------------------- vah susheel nahin tha, balki rookha tha

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...