आ--ी--े -----प--- है
आ__ ने टो_ प__ है
आ-म- न- ट-प- प-न- ह-
--------------------
आदमी ने टोपी पहनी है 0 aadam---ne--opee p--a-e- --ia______ n_ t____ p______ h__a-d-m-e n- t-p-e p-h-n-e h-i----------------------------aadamee ne topee pahanee hai
आ-मी-नाच---ा ह--और मु-्-ुरा रहा है
आ__ ना_ र_ है औ_ मु___ र_ है
आ-म- न-च र-ा ह- औ- म-स-क-र- र-ा ह-
----------------------------------
आदमी नाच रहा है और मुस्कुरा रहा है 0 aa-amee-n--ch--aha-h-i --- -u-k--- ra-a-h-ia______ n____ r___ h__ a__ m______ r___ h__a-d-m-e n-a-h r-h- h-i a-r m-s-u-a r-h- h-i-------------------------------------------aadamee naach raha hai aur muskura raha hai
उसके----ो- ----ए----- है
उ__ हा_ में ए_ छ_ है
उ-क- ह-थ-ं म-ं ए- छ-ी ह-
------------------------
उसके हाथों में एक छड़ी है 0 us-k--h---ho--mei- -k-ch----e-h-iu____ h______ m___ e_ c______ h__u-a-e h-a-h-n m-i- e- c-h-d-e h-i---------------------------------usake haathon mein ek chhadee hai
उसने -ले---ं-ए- शा- -ढी-ह---है
उ__ ग_ में ए_ शा_ ओ_ हु_ है
उ-न- ग-े म-ं ए- श-ल ओ-ी ह-ई ह-
------------------------------
उसने गले में एक शाल ओढी हुई है 0 usan--gale-m--- -k----a- odhe----e- h-iu____ g___ m___ e_ s____ o____ h___ h__u-a-e g-l- m-i- e- s-a-l o-h-e h-e- h-i---------------------------------------usane gale mein ek shaal odhee huee hai
जाड़- का स-य -ै-और--ा-ी ठण्---ै
जा_ का स__ है औ_ का_ ठ__ है
ज-ड़- क- स-य ह- औ- क-फ़- ठ-्- ह-
------------------------------
जाड़े का समय है और काफ़ी ठण्ड है 0 j---- k--s-ma- --- -----a---e-t-a-- haij____ k_ s____ h__ a__ k_____ t____ h__j-a-e k- s-m-y h-i a-r k-a-e- t-a-d h-i---------------------------------------jaade ka samay hai aur kaafee thand hai
य- एक-ह----ान--है
य_ ए_ हि_____ है
य- ए- ह-म-म-न- ह-
-----------------
यह एक हिम-मानव है 0 y---e- hi--ma-n-- --iy__ e_ h_________ h__y-h e- h-m-m-a-a- h-i---------------------yah ek him-maanav hai
य- -क--ि--म-----ै
य_ ए_ हि_____ है
य- ए- ह-म-म-न- ह-
-----------------
यह एक हिम-मानव है 0 y-h -k ----ma--a- -aiy__ e_ h_________ h__y-h e- h-m-m-a-a- h-i---------------------yah ek him-maanav hai
Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať.
Používajú k tomu rôzne metódy.
Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov?
Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia.
Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky.
Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi.
Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy.
Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav.
Analyzovali viac ako 2 000 jazykov.
Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov.
Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé.
Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V.
To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb).
Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O.
A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O.
Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S.
120 jazykov má zmiešanú formu.
Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie.
Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V.
Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina.
Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O.
Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov.
Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti.
Táto stavba bola základom všetkých jazykov.
Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne.
Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo.
Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod.
Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...