Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   af Inkopies

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [vier en vyftig]

Inkopies

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. E- w-- -n g--kenk-koo-. E- w-- ’- g------ k---- E- w-l ’- g-s-e-k k-o-. ----------------------- Ek wil ’n geskenk koop. 0
Ale nič príliš drahé. M-ar n-e t---u-r--i-. M--- n-- t- d--- n--- M-a- n-e t- d-u- n-e- --------------------- Maar nie te duur nie. 0
Možno kabelku? Mi----- -n---nd---? M------ ’- h------- M-s-i-n ’- h-n-s-k- ------------------- Miskien ’n handsak? 0
Akú farbu by ste chceli? W-t-----l-ur----- -? W----- k---- s--- u- W-t-e- k-e-r s-e- u- -------------------- Watter kleur soek u? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? S----- bruin -----t? S----- b---- o- w--- S-a-t- b-u-n o- w-t- -------------------- Swart, bruin of wit? 0
Veľkú alebo malú? ’--G-----of ’n----i-tj-e? ’- G---- o- ’- k--------- ’- G-o-e o- ’- k-e-n-j-e- ------------------------- ’n Grote of ’n kleintjie? 0
Môžem sa pozrieť na túto? M-g ---di- --n-si-n--s-eblief? M-- e- d-- e-- s--- a--------- M-g e- d-e e-n s-e- a-s-b-i-f- ------------------------------ Mag ek die een sien asseblief? 0
Je z kože? Is --t -a- -ee---e-a-k? I- d-- v-- l--- g------ I- d-t v-n l-e- g-m-a-? ----------------------- Is dit van leer gemaak? 0
Alebo je z umelej hmoty? O---- ------n--l-s---k? O- i- d-- v-- p-------- O- i- d-t v-n p-a-t-e-? ----------------------- Of is dit van plastiek? 0
Samozrejme z kože. V-n---e-,-nat-u-lik. V-- l---- n--------- V-n l-e-, n-t-u-l-k- -------------------- Van leer, natuurlik. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. D-t -s be----er-----e-e-kwal---i-. D-- i- b--------- g---- k--------- D-t i- b-s-n-e-s- g-e-e k-a-i-e-t- ---------------------------------- Dit is besonderse goeie kwaliteit. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. E---i- -a-ds----s--e--lik--i-l--. E- d-- h------ i- w------ b------ E- d-e h-n-s-k i- w-r-l-k b-l-i-. --------------------------------- En die handsak is werklik billik. 0
To sa mi páči. E--ho----ar-a-. E- h-- d------- E- h-u d-a-v-n- --------------- Ek hou daarvan. 0
Vezmem ju. E- ----d-t n-e-. E- s-- d-- n---- E- s-l d-t n-e-. ---------------- Ek sal dit neem. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K---ek -----m-uil -n-i-n-n-dig? K-- e- d-- o----- i----- n----- K-n e- d-t o-r-i- i-d-e- n-d-g- ------------------------------- Kan ek dit omruil indien nodig? 0
Samozrejme. Va-s-l-s-reke--. V--------------- V-n-e-f-p-e-e-d- ---------------- Vanselfsprekend. 0
Zabalíme ju ako darček. O---sa--di--a- -- g----n----ed-aai. O-- s-- d-- a- ’- g------ t-------- O-s s-l d-t a- ’- g-s-e-k t-e-r-a-. ----------------------------------- Ons sal dit as ’n geskenk toedraai. 0
Tamto je pokladňa. Da-r an-erk--t-i---ie kas-i--. D--- a-------- i- d-- k------- D-a- a-d-r-a-t i- d-e k-s-i-r- ------------------------------ Daar anderkant is die kassier. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...