Slovníček fráz

sk Časti tela   »   af Liggaamsdele

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [agt en vyftig]

Liggaamsdele

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Ek t--en -- m--. Ek teken ’n man. E- t-k-n ’- m-n- ---------------- Ek teken ’n man. 0
Najprv hlavu. E---te --e -o-. Eerste die kop. E-r-t- d-e k-p- --------------- Eerste die kop. 0
Muž má klobúk. D-- -an-d-- ’n---ed. Die man dra ’n hoed. D-e m-n d-a ’- h-e-. -------------------- Die man dra ’n hoed. 0
Vlasy nie je vidno. Me-s-s--n n-e d-e---r- -i-. Mens sien nie die hare nie. M-n- s-e- n-e d-e h-r- n-e- --------------------------- Mens sien nie die hare nie. 0
Uši takisto nie je vidno. Me-- -ie- --k--i----e--re---e. Mens sien ook nie die ore nie. M-n- s-e- o-k n-e d-e o-e n-e- ------------------------------ Mens sien ook nie die ore nie. 0
Chrbát takisto nie je vidno. M-n- s-en-ook ----die r-g ---. Mens sien ook nie die rug nie. M-n- s-e- o-k n-e d-e r-g n-e- ------------------------------ Mens sien ook nie die rug nie. 0
Nakreslím oči a ústa. Ek te--n -i------- --- -o--. Ek teken die oë en die mond. E- t-k-n d-e o- e- d-e m-n-. ---------------------------- Ek teken die oë en die mond. 0
Muž tancuje a smeje sa. Die--an-dan---n--ag. Die man dans en lag. D-e m-n d-n- e- l-g- -------------------- Die man dans en lag. 0
Muž má dlhý nos. D-e-m----et-’- la-g-ne-s. Die man het ’n lang neus. D-e m-n h-t ’- l-n- n-u-. ------------------------- Die man het ’n lang neus. 0
V rukách má palicu. H- dra-------k -n--y --nde. Hy dra ’n stok in sy hande. H- d-a ’- s-o- i- s- h-n-e- --------------------------- Hy dra ’n stok in sy hande. 0
Okolo krku má tiež šál. H---ra --- ’- s-r- -m--- n-k. Hy dra ook ’n serp om sy nek. H- d-a o-k ’- s-r- o- s- n-k- ----------------------------- Hy dra ook ’n serp om sy nek. 0
Je zima a je chladno. Dit--s --nter-e- --s--o--. Dit is winter en dis koud. D-t i- w-n-e- e- d-s k-u-. -------------------------- Dit is winter en dis koud. 0
Ruky sú silné. D------- i--s-e-k/-ri-. Die arms is sterk/fris. D-e a-m- i- s-e-k-f-i-. ----------------------- Die arms is sterk/fris. 0
Nohy sú tiež silné. D-- -e-e i- -ok --er-/-r--. Die bene is ook sterk/fris. D-e b-n- i- o-k s-e-k-f-i-. --------------------------- Die bene is ook sterk/fris. 0
Muž je zo snehu. D-e -------van-s-e----e---k. Die man is van sneeu gemaak. D-e m-n i- v-n s-e-u g-m-a-. ---------------------------- Die man is van sneeu gemaak. 0
Nemá nohavice ani plášť. H---ra --- ’n-br-ek--- -n---- -ie. Hy dra nie ’n broek of ’n jas nie. H- d-a n-e ’- b-o-k o- ’- j-s n-e- ---------------------------------- Hy dra nie ’n broek of ’n jas nie. 0
Ale nemrzne. M------e m-- v--e- -ie. Maar die man vries nie. M-a- d-e m-n v-i-s n-e- ----------------------- Maar die man vries nie. 0
Je to snehuliak. H- is-’n ---euman. Hy is ’n sneeuman. H- i- ’- s-e-u-a-. ------------------ Hy is ’n sneeuman. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...