Նա դ----նաց-լ-է-, -նայ-ծ--ր-ա-դ-- ուշ-է-:
Ն- դ-- մ----- է-- չ----- ո- ա---- ո-- է--
Ն- դ-ռ մ-ա-ե- է-, չ-ա-ա- ո- ա-դ-ն ո-շ է-:
-----------------------------------------
Նա դեռ մնացել էր, չնայած որ արդեն ուշ էր: 0 Na d--r--na-s---l -r- ch-n--a---v-r -r-e--ush -rN- d--- m-------- e-- c-------- v-- a---- u-- e-N- d-r- m-a-s-y-l e-, c-’-a-a-s v-r a-d-n u-h e-------------------------------------------------Na derr mnats’yel er, ch’nayats vor arden ush er
Չ-ա--ծ որ--- վ-ր--դական--րա-ու---չու-ի,-նա-մեքե-ա-է վ-ր-ւ-:
Չ----- ո- ն- վ--------- ի------- չ----- ն- մ----- է վ------
Չ-ա-ա- ո- ն- վ-ր-ր-ա-ա- ի-ա-ո-ն- չ-ւ-ի- ն- մ-ք-ն- է վ-ր-ւ-:
-----------------------------------------------------------
Չնայած որ նա վարորդական իրավունք չունի, նա մեքենա է վարում: 0 Ch’-ay-ts -o- na -aror---an-i-----k’-c-’-ni,--a-me--yena e--ar-mC-------- v-- n- v--------- i------- c------ n- m------- e v----C-’-a-a-s v-r n- v-r-r-a-a- i-a-u-k- c-’-n-, n- m-k-y-n- e v-r-m----------------------------------------------------------------Ch’nayats vor na varordakan iravunk’ ch’uni, na mek’yena e varum
Pli da lingvoj
Klaku sur flago!
Kvankam li ne havas stirpermesilon, li stiras.
Չնայած որ նա վարորդական իրավունք չունի, նա մեքենա է վարում:
Ch’nayats vor na varordakan iravunk’ ch’uni, na mek’yena e varum
Он водит машину, несмотря на то, что у него нет прав.
Kvankam la vojo glitigas, li rapide veturas.
Չնա--ծ-ո-----ոց--սահուն է, -- -րագ --վար--մ:
Չ----- ո- փ----- ս----- է- ն- ա--- է վ------
Չ-ա-ա- ո- փ-ղ-ց- ս-հ-ւ- է- ն- ա-ա- է վ-ր-ւ-:
--------------------------------------------
Չնայած որ փողոցը սահուն է, նա արագ է վարում: 0 Ch----at----- ---o-hot-’y sah-n e---a----g---va-umC-------- v-- p---------- s---- e- n- a--- e v----C-’-a-a-s v-r p-v-g-o-s-y s-h-n e- n- a-a- e v-r-m--------------------------------------------------Ch’nayats vor p’voghots’y sahun e, na arag e varum
Pli da lingvoj
Klaku sur flago!
Kvankam la vojo glitigas, li rapide veturas.
Չնայած որ փողոցը սահուն է, նա արագ է վարում:
Ch’nayats vor p’voghots’y sahun e, na arag e varum
Он едет быстро, несмотря на то, что дорога скользкая.
Kvankam li ebrias, li biciklas.
Չ-ա------ նա -մած-է- -- ----------ք----:
Չ----- ո- ն- խ--- է- ն- հ------ է ք-----
Չ-ա-ա- ո- ն- խ-ա- է- ն- հ-ծ-ն-վ է ք-ո-մ-
----------------------------------------
Չնայած որ նա խմած է, նա հեծանիվ է քշում: 0 C---a--t- -o--n--k--a-s ----- h-t---iv ---’--umC-------- v-- n- k----- e- n- h------- e k-----C-’-a-a-s v-r n- k-m-t- e- n- h-t-a-i- e k-s-u------------------------------------------------Ch’nayats vor na khmats e, na hetsaniv e k’shum
Փ--ոցը--ահ-ւ- -- -յնո-ա-----ն---ն--ար-գ-է վ-ր-ւ-:
Փ----- ս----- է- Ա------------- ն- ա--- է վ------
Փ-ղ-ց- ս-հ-ւ- է- Ա-ն-ւ-մ-ն-յ-ի- ն- ա-ա- է վ-ր-ւ-:
-------------------------------------------------
Փողոցը սահուն է: Այնուամենայնիվ նա արագ է վարում: 0 P-vo--o---y-sah---- Ay--am-nay-iv n---rag---varumP---------- s---- e A------------ n- a--- e v----P-v-g-o-s-y s-h-n e A-n-a-e-a-n-v n- a-a- e v-r-m-------------------------------------------------P’voghots’y sahun e Aynuamenayniv na arag e varum
Дорога скользкая. Несмотря на это он едет так быстро.
Li ebrias. Li tamen biciklas.
Նա --ած-է:-Ա-նու-մ-նա---վ-ն- -ե--նիվ է ք-ո--:
Ն- խ--- է- Ա------------- ն- հ------ է ք-----
Ն- խ-ա- է- Ա-ն-ւ-մ-ն-յ-ի- ն- հ-ծ-ն-վ է ք-ո-մ-
---------------------------------------------
Նա խմած է: Այնուամենայնիվ նա հեծանիվ է քշում: 0 Na-k-ma-- --A---a-ena--iv--a het-a--v --k’---mN- k----- e A------------ n- h------- e k-----N- k-m-t- e A-n-a-e-a-n-v n- h-t-a-i- e k-s-u-----------------------------------------------Na khmats e Aynuamenayniv na hetsaniv e k’shum
La infanoj relative rapide lernas lingvojn.
Tio ĝenerale pli longe daŭras por la plenkreskuloj.
Sed la infanoj ne lernas pli bone ol la plenkreskuloj.
Ili nur alie lernas.
Lernante lingvojn, la cerbo devas aparte multon plenumi.
Ĝi devas multajn aferojn paralele lerni.
Kiam oni lernas lingvon, ne sufiĉas cerbumi pri ĝi.
Oni ankaŭ devas lerni prononci la novajn vortojn.
La parolaj organoj tiucele devas lerni novajn movojn.
La cerbo devas ankaŭ lerni reagi al novaj situacioj.
Komuniki en fremda lingvo estas defio.
La plenkreskuloj tamen lernas lingvojn malsame laŭ la aĝo.
20 aŭ 30jaraĝe la homoj ankoraŭ havas lernan kutimon.
La lernejaj aŭ studaj jaroj ankoraŭ ne tiom foras en la pasinteco.
La cerbo do estas bone trejnita.
Ĝi tial povas lerni fremdajn lingvojn trealtnivele.
La homoj aĝantaj inter 40 kaj 50 jaroj jam multon lernis.
Ilia cerbo profitas el tiu sperto.
Ĝi bone povas kombini novajn enhavojn kun malnova scio.
Tiuaĝe ĝi plej bone lernas aferojn kiujn ĝi jam konas.
Temas ekzemple pri lingvoj similantaj pli frue lernitajn lingvojn.
60 aŭ 70jaraĝe la homoj ĝenerale havas multe da tempo.
Ili povas ofte praktiki.
Tio aparte gravas por la lingvoj.
La maljunuloj aparte bone lernas ekzemple la fremdajn skribojn.
Sed oni povas sukcese lerni ĉiuaĝe.
La cerbo povas formi novajn nervajn ĉelojn eĉ postpuberaĝe.
Kaj tion ĝi cetere ŝatas fari…