Frazlibro

eo Genitivo   »   hy Genitive

99 [naŭdek naŭ]

Genitivo

Genitivo

99 [իննսունինը]

99 [innsuniny]

Genitive

[serrakan holov]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto armena Ludu Pli
la kato de mia amikino ի- -ն-ե--ւհու կ-տ--ն ի- ը--------- կ----- ի- ը-կ-ր-ւ-ո- կ-տ-ւ- -------------------- իմ ընկերուհու կատուն 0
im-ynk-ruh- ----n i- y------- k---- i- y-k-r-h- k-t-n ----------------- im ynkeruhu katun
la hundo de mia amiko ի- --կերոջ ---նը ի- ը------ շ---- ի- ը-կ-ր-ջ շ-ւ-ը ---------------- իմ ընկերոջ շունը 0
i- --k-ro--s--ny i- y------ s---- i- y-k-r-j s-u-y ---------------- im ynkeroj shuny
la ludiloj de miaj gefiloj ի- ե-ե-անե-ի-խաղալի----ը ի- ե-------- խ---------- ի- ե-ե-ա-ե-ի խ-ղ-լ-ք-ե-ը ------------------------ իմ երեխաների խաղալիքները 0
i- y--ekha-e-- -ha-ha-i-’nery i- y---------- k------------- i- y-r-k-a-e-i k-a-h-l-k-n-r- ----------------------------- im yerekhaneri khaghalik’nery
Tio estas la mantelo de mia kolego. Ս--ի----խ-տակց- -ե-----ւ--է: Ս- ի- ա-------- վ-------- է- Ս- ի- ա-խ-տ-կ-ի վ-ր-ր-ո-ն է- ---------------------------- Սա իմ աշխատակցի վերարկուն է: 0
S---- ash----a-ts-i-ve----un-e S- i- a------------ v------- e S- i- a-h-h-t-k-s-i v-r-r-u- e ------------------------------ Sa im ashkhatakts’i verarkun e
Tio estas la aŭto de mia kolegino. Ս- ի--աշ-ատա--ուհ-ւ-մեքե--ն -: Ս- ի- ա------------ մ------ է- Ս- ի- ա-խ-տ-կ-ո-հ-ւ մ-ք-ն-ն է- ------------------------------ Սա իմ աշխատակցուհու մեքենան է: 0
Sa -- --h-h-ta--s-uhu ---’y-n-n e S- i- a-------------- m-------- e S- i- a-h-h-t-k-s-u-u m-k-y-n-n e --------------------------------- Sa im ashkhatakts’uhu mek’yenan e
Tio estas la laboro de miaj kolegoj. Սա ----շխա----ուհո- ա--ա--ն-- է: Ս- ի- ա------------ ա-------- է- Ս- ի- ա-խ-տ-կ-ո-հ-ւ ա-խ-տ-ն-ն է- -------------------------------- Սա իմ աշխատակցուհու աշխատանքն է: 0
S--i- ---kha------uh- -s--h------n e S- i- a-------------- a----------- e S- i- a-h-h-t-k-s-u-u a-h-h-t-n-’- e ------------------------------------ Sa im ashkhatakts’uhu ashkhatank’n e
La butono de la ĉemizo mankas. Վեր-աշ----ի կոճ--ը-պոկ-ած-է: Վ---------- կ----- պ----- է- Վ-ր-ա-ա-ի-ի կ-ճ-կ- պ-կ-ա- է- ---------------------------- Վերնաշապիկի կոճակը պոկված է: 0
V-rnas-------k---aky -o--a-s-e V----------- k------ p------ e V-r-a-h-p-k- k-c-a-y p-k-a-s e ------------------------------ Vernashapiki kochaky pokvats e
La ŝlosilo de la garaĝo forestas. Ավտոտնա-ի --նալի----ր-- -: Ա-------- բ------ կ---- է- Ա-տ-տ-ա-ի բ-ն-լ-ն կ-ր-լ է- -------------------------- Ավտոտնակի բանալին կորել է: 0
Av-otnaki-----l-n-k-----e A-------- b------ k---- e A-t-t-a-i b-n-l-n k-r-l e ------------------------- Avtotnaki banalin korel e
La komputilo de la estro difektiĝis. Դ--ե----ի հ--ա--րգիչը--չա--- է: Դ-------- հ---------- փ----- է- Դ-ր-կ-ո-ի հ-մ-կ-ր-ի-ը փ-ա-ե- է- ------------------------------- Դիրեկտորի համակարգիչը փչացել է: 0
Di--kt-ri--a-akar--c-’----c-----’-el-e D-------- h------------ p----------- e D-r-k-o-i h-m-k-r-i-h-y p-c-’-t-’-e- e -------------------------------------- Direktori hamakargich’y p’ch’ats’yel e
Kiuj estas la gepatroj de la knabino? Ա-ջկա ծն-ղները --քե՞ր են: Ա---- ծ------- ո----- ե-- Ա-ջ-ա ծ-ո-ն-ր- ո-ք-՞- ե-: ------------------------- Աղջկա ծնողները ովքե՞ր են: 0
Aghj---t-no--ner- ---’ye-r-yen A----- t--------- o------- y-- A-h-k- t-n-g-n-r- o-k-y-՞- y-n ------------------------------ Aghjka tsnoghnery ovk’ye՞r yen
Kiel mi atingu la domon de ŝiaj gepatroj? Ի-ն-պ-ս-կար-ղ-եմ ----ծ--ղն----տու------: Ի------ կ---- ե- ձ-- ծ------- տ--- գ---- Ի-ն-պ-ս կ-ր-ղ ե- ձ-ր ծ-ո-ն-ր- տ-ւ- գ-ա-: ---------------------------------------- Ի՞նչպես կարող եմ ձեր ծնողների տուն գնալ: 0
I--ch’pe-----og--ye--dz-r-tsnogh---i--un --al I-------- k----- y-- d--- t--------- t-- g--- I-n-h-p-s k-r-g- y-m d-e- t-n-g-n-r- t-n g-a- --------------------------------------------- I՞nch’pes karogh yem dzer tsnoghneri tun gnal
La domo situas je la fino de la strato. Տ--նը -տնվ-ւ- - փ-ղոց--վե-ջ--մ: Տ---- գ------ է փ----- վ------- Տ-ւ-ը գ-ն-ո-մ է փ-ղ-ց- վ-ր-ո-մ- ------------------------------- Տունը գտնվում է փողոցի վերջում: 0
Tu----tn-u- e --v-g------ v--jum T--- g----- e p---------- v----- T-n- g-n-u- e p-v-g-o-s-i v-r-u- -------------------------------- Tuny gtnvum e p’voghots’i verjum
Kiel nomiĝas la ĉefurbo de Svislando? Ի՞նչպ-ս-է-կո-վո-մ---ե-ա-իայի--այ--քաղ-ք-: Ի------ է կ------ Շ--------- մ----------- Ի-ն-պ-ս է կ-չ-ո-մ Շ-ե-ա-ի-յ- մ-յ-ա-ա-ա-ը- ----------------------------------------- Ի՞նչպես է կոչվում Շվեցարիայի մայրաքաղաքը: 0
I---h-pe--e koch’-um S--e-s’ariayi---yr-k--gh--’y I-------- e k------- S------------ m------------- I-n-h-p-s e k-c-’-u- S-v-t-’-r-a-i m-y-a-’-g-a-’- ------------------------------------------------- I՞nch’pes e koch’vum Shvets’ariayi mayrak’aghak’y
Kiel titoliĝas la libro? Ի՞նչ-ես-- -ր-ի վ-ր-ա--րը: Ի------ է գ--- վ--------- Ի-ն-պ-ս է գ-ք- վ-ր-ա-ի-ը- ------------------------- Ի՞նչպես է գրքի վերնագիրը: 0
I՞-ch-p-- e --k’- v-rn-g-ry I-------- e g---- v-------- I-n-h-p-s e g-k-i v-r-a-i-y --------------------------- I՞nch’pes e grk’i vernagiry
Kiel nomiĝas la gefiloj de la najbaroj? Ի՞նչպես-ե- հ-ր---ն--- երե-անե-ի ա-----եր-: Ի------ ե- հ--------- ե-------- ա--------- Ի-ն-պ-ս ե- հ-ր-ա-ն-ր- ե-ե-ա-ե-ի ա-ո-ն-ե-ը- ------------------------------------------ Ի՞նչպես են հարևանների երեխաների անունները: 0
I՞n-h--es-yen -arev----r- -e-e-haneri--n-nn--y I-------- y-- h---------- y---------- a------- I-n-h-p-s y-n h-r-v-n-e-i y-r-k-a-e-i a-u-n-r- ---------------------------------------------- I՞nch’pes yen harevanneri yerekhaneri anunnery
Kiuj estas la feridatoj de la infanoj? Ե-րբ-ե--երե----րի-դպրո-ական ար-ա-ո--դ--րը: Ե--- ե- ե-------- դ-------- ա------------- Ե-ր- ե- ե-ե-ա-ե-ի դ-ր-ց-կ-ն ա-ձ-կ-ւ-դ-ե-ը- ------------------------------------------ Ե՞րբ են երեխաների դպրոցական արձակուրդները: 0
Ye՞-b-yen -ere-ha--r--------’-ka- --d--kur-nery Y---- y-- y---------- d---------- a------------ Y-՞-b y-n y-r-k-a-e-i d-r-t-’-k-n a-d-a-u-d-e-y ----------------------------------------------- Ye՞rb yen yerekhaneri dprots’akan ardzakurdnery
Kiuj estas la konsulthoroj de la kuracisto? Ե-ր---ն-բժշ-ի--աց------մ-ր-: Ե--- ե- բ---- բ----- ժ------ Ե-ր- ե- բ-շ-ի բ-ց-ա- ժ-մ-ր-: ---------------------------- Ե՞րբ են բժշկի բացման ժամերը: 0
Ye՞rb-y-n--z-s-k--b--s-ma---ham--y Y---- y-- b------ b------- z------ Y-՞-b y-n b-h-h-i b-t-’-a- z-a-e-y ---------------------------------- Ye՞rb yen bzhshki bats’man zhamery
Kiuj estas la malfermhoroj de la muzeo? Ե-րբ-են թ--գ---նի-բա-մ-ն-ժ-մ-ր-: Ե--- ե- թ-------- բ----- ժ------ Ե-ր- ե- թ-ն-ա-ա-ի բ-ց-ա- ժ-մ-ր-: -------------------------------- Ե՞րբ են թանգարանի բացման ժամերը: 0
Y---- --n -’-ngara----at-’-a--zh-m--y Y---- y-- t--------- b------- z------ Y-՞-b y-n t-a-g-r-n- b-t-’-a- z-a-e-y ------------------------------------- Ye՞rb yen t’angarani bats’man zhamery

Pli bona koncentriĝo = pli bona lerno

Ni lernante devas koncentriĝi. Nia tuta atento devas orientiĝi al unu afero. La kapablo koncentriĝi ne estas denaska. Ni devas unue lerni koncentriĝi. Tio ĝenerale okazas infanvarteje aŭ lerneje. Sesjaraj infanoj povas koncentriĝi dum ĉirkaŭ 15 minutoj. 14jaraj adoleskuloj duoble laboras samdaŭre koncentrite. La koncentriĝa fazo de la plenkreskuloj daŭras ĉirkaŭ 45 minutojn. Post difinita tempo, la koncentriĝo malkreskas. La lernantoj poste perdas la intereson pri la enhavo. Ankaŭ povas esti ke ili laciĝas aŭ streĉiĝas. Tio malfaciligas la lernon. La memoro ne plu povas tiel bone encerbigi la enhavon. Sed sian koncentriĝon oni povas ankaŭ kreskigi! Gravegas ke oni lernonte sufiĉe dormintu. Kiu lacas, tiu povas koncentriĝi nur mallongan tempon. Nia cerbo faras pli da eraroj kiam ni lacas. Niaj emocioj ankaŭ influas nian koncentriĝon. Kiu efike volas lerni, tiu devus havi neŭtralan emocian staton. Tro multaj pozitivaj aŭ negativaj emocioj malhelpas la lernan sukceson. Oni kompreneble ne ĉiam povas kontroli siajn emociojn. Sed oni povas provi lernante ignori ilin. Kiu volas esti koncentrita, tiu devas esti motivita. Ni lernante ĉiam devas havi videblan celon. Nur tiam nia cerbo pretas koncentriĝi. Por bona koncentriĝo ankaŭ gravas kvieta ĉirkaŭaĵo. Kaj oni devus lernante trinki multe da akvo, tio tenas veka… Kiu ĉion ĉi atentas, tiu certe longe koncentrita restas!