Slovníček fráz

sk V meste   »   sr У граду

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [двадесет и пет]

25 [dvadeset i pet]

У граду

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Хт-о-- ---ла --- до-жел----ч-е -та--це. Х___ / х____ б__ д_ ж_________ с_______ Х-е- / х-е-а б-х д- ж-л-з-и-к- с-а-и-е- --------------------------------------- Хтео / хтела бих до железничке станице. 0
H-e--/---e-a-b------ž-le-nič-- st-n-c-. H___ / h____ b__ d_ ž_________ s_______ H-e- / h-e-a b-h d- ž-l-z-i-k- s-a-i-e- --------------------------------------- Hteo / htela bih do železničke stanice.
Chcel by som ísť na letisko. Х-ео---х---а-бих до-ае-----ма. Х___ / х____ б__ д_ а_________ Х-е- / х-е-а б-х д- а-р-д-о-а- ------------------------------ Хтео / хтела бих до аеродрома. 0
H-e- - --ela--i- -- -e-od-oma. H___ / h____ b__ d_ a_________ H-e- / h-e-a b-h d- a-r-d-o-a- ------------------------------ Hteo / htela bih do aerodroma.
Chcel by som ísť do centra. Х--о - ----а -их-до-це--р--гр-д-. Х___ / х____ б__ д_ ц_____ г_____ Х-е- / х-е-а б-х д- ц-н-р- г-а-а- --------------------------------- Хтео / хтела бих до центра града. 0
H--- - ------b-h -- c--tr----ada. H___ / h____ b__ d_ c_____ g_____ H-e- / h-e-a b-h d- c-n-r- g-a-a- --------------------------------- Hteo / htela bih do centra grada.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? К-ко-----д-- -о--елезни--- -т-н--е? К___ д_ и___ д_ ж_________ с_______ К-к- д- и-е- д- ж-л-з-и-к- с-а-и-е- ----------------------------------- Како да идем до железничке станице? 0
Kako -a---em--o--ele-nič---stani-e? K___ d_ i___ d_ ž_________ s_______ K-k- d- i-e- d- ž-l-z-i-k- s-a-i-e- ----------------------------------- Kako da idem do železničke stanice?
Ako sa dostanem na letisko? К-к- -- --ем до-а-род----? К___ д_ и___ д_ а_________ К-к- д- и-е- д- а-р-д-о-а- -------------------------- Како да идем до аеродрома? 0
K--o -a -de-----a-----oma? K___ d_ i___ d_ a_________ K-k- d- i-e- d- a-r-d-o-a- -------------------------- Kako da idem do aerodroma?
Ako sa dostanem do centra? Ка-о да-и--м--- ---т---г-ад-? К___ д_ и___ д_ ц_____ г_____ К-к- д- и-е- д- ц-н-р- г-а-а- ----------------------------- Како да идем до центра града? 0
K-ko da-idem d- c-nt---gr--a? K___ d_ i___ d_ c_____ g_____ K-k- d- i-e- d- c-n-r- g-a-a- ----------------------------- Kako da idem do centra grada?
Potrebujem taxík. Требам т-к-и. Т_____ т_____ Т-е-а- т-к-и- ------------- Требам такси. 0
Tr--a-----s-. T_____ t_____ T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi.
Potrebujem mapu mesta. Тр---м--л-н гр--а. Т_____ п___ г_____ Т-е-а- п-а- г-а-а- ------------------ Требам план града. 0
T--bam-p--- gra-a. T_____ p___ g_____ T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada.
Potrebujem hotel. Т-еб-- ---е-. Т_____ х_____ Т-е-а- х-т-л- ------------- Требам хотел. 0
T-e-am h--el. T_____ h_____ T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel.
Chcel by som si prenajať auto. Хтео ---те----их из--ј-и-и-ауто. Х___ / х____ б__ и________ а____ Х-е- / х-е-а б-х и-н-ј-и-и а-т-. -------------------------------- Хтео / хтела бих изнајмити ауто. 0
Hte--/-htela-b-- -zna-m-ti ----. H___ / h____ b__ i________ a____ H-e- / h-e-a b-h i-n-j-i-i a-t-. -------------------------------- Hteo / htela bih iznajmiti auto.
Tu je moja kreditná karta. Овд- -е -ој- ---дитн--к-ртица. О___ ј_ м___ к_______ к_______ О-д- ј- м-ј- к-е-и-н- к-р-и-а- ------------------------------ Овде је моја кредитна картица. 0
Ovde-je ---a-k--di-n- ---t---. O___ j_ m___ k_______ k_______ O-d- j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------ Ovde je moja kreditna kartica.
Tu je môj vodičský preukaz. Овде -е м-ја-во--чк- д--в-ла. О___ ј_ м___ в______ д_______ О-д- ј- м-ј- в-з-ч-а д-з-о-а- ----------------------------- Овде је моја возачка дозвола. 0
Ovd---e--o-- --zač-a---z-ola. O___ j_ m___ v______ d_______ O-d- j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ----------------------------- Ovde je moja vozačka dozvola.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Шт--с--им- ---ети----р---? Ш__ с_ и__ в_____ у г_____ Ш-а с- и-а в-д-т- у г-а-у- -------------------------- Шта се има видети у граду? 0
Šta-se im- vid----- g-a-u? Š__ s_ i__ v_____ u g_____ Š-a s- i-a v-d-t- u g-a-u- -------------------------- Šta se ima videti u gradu?
Choďte do starého mesta. Ид--- у---ари-гра-. И____ у с____ г____ И-и-е у с-а-и г-а-. ------------------- Идите у стари град. 0
Id-t- - sta---g--d. I____ u s____ g____ I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad.
Urobte si okružnú jazdu po meste. Н-п-ави-е о--ла-ак---ада. Н________ о_______ г_____ Н-п-а-и-е о-и-а-а- г-а-а- ------------------------- Направите обилазак града. 0
N-p---ite--b-la-ak g--d-. N________ o_______ g_____ N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada.
Choďte do prístavu. Ид-те д--л--е. И____ д_ л____ И-и-е д- л-к-. -------------- Идите до луке. 0
Id-t---o-l-ke. I____ d_ l____ I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Н--р-вит------а-ак--укe. Н________ о_______ л____ Н-п-а-и-е о-и-а-а- л-к-. ------------------------ Направите обилазак лукe. 0
Nap--v-----b------ -u-e. N________ o_______ l____ N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? К--е ј---------и---т--п--т-ј-? К___ ј__ з___________ п_______ К-ј- ј-ш з-а-е-и-о-т- п-с-о-е- ------------------------------ Које још знаменитости постоје? 0
K-je-j-š-z-ame-i-o-ti--osto--? K___ j__ z___________ p_______ K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !