Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   cs Minulý čas 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [osmdesát jedna]

Minulý čas 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
písať p-át p--- p-á- ---- psát 0
Písal list. Psa----p--. P--- d----- P-a- d-p-s- ----------- Psal dopis. 0
A ona písala pohľadnicu. A ----psal- po----. A o-- p---- p------ A o-a p-a-a p-h-e-. ------------------- A ona psala pohled. 0
čítať č-st č--- č-s- ---- číst 0
Ćítal časopis. Č-t---aso-i-. Č--- č------- Č-t- č-s-p-s- ------------- Četl časopis. 0
A ona čítala knihu. A---a------ -ni-u. A o-- č---- k----- A o-a č-t-a k-i-u- ------------------ A ona četla knihu. 0
vziať, zobrať vzít-/----t-si v--- / v--- s- v-í- / v-í- s- -------------- vzít / vzít si 0
Vzal si cigaretu. Vzal si-c-g--e--. V--- s- c-------- V-a- s- c-g-r-t-. ----------------- Vzal si cigaretu. 0
Vzala si kúsok čokolády. V--l- s---o--ek č---lá--. V---- s- k----- č-------- V-a-a s- k-u-e- č-k-l-d-. ------------------------- Vzala si kousek čokolády. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. B-- --v-rn-, al- o-- b-l- ---ná. B-- n------- a-- o-- b--- v----- B-l n-v-r-ý- a-e o-a b-l- v-r-á- -------------------------------- Byl nevěrný, ale ona byla věrná. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Byl lí-ý- a-- o---b--a ----á. B-- l---- a-- o-- b--- p----- B-l l-n-, a-e o-a b-l- p-l-á- ----------------------------- Byl líný, ale ona byla pilná. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Byl---ud-, al----a-by-- -o-a-á. B-- c----- a-- o-- b--- b------ B-l c-u-ý- a-e o-a b-l- b-h-t-. ------------------------------- Byl chudý, ale ona byla bohatá. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. Ne----ž-dn- pen--e,-j---d-u-y. N---- ž---- p------ j-- d----- N-m-l ž-d-é p-n-z-, j-n d-u-y- ------------------------------ Neměl žádné peníze, jen dluhy. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Nem-l-ště-tí- ---------. N---- š------ j-- s----- N-m-l š-ě-t-, j-n s-ů-u- ------------------------ Neměl štěstí, jen smůlu. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Nem-l --dný ----ch- -en-----p-ch. N---- ž---- ú------ j-- n-------- N-m-l ž-d-ý ú-p-c-, j-n n-ú-p-c-. --------------------------------- Neměl žádný úspěch, jen neúspěch. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Neb-- --oko-en------r-------ko--ný. N---- s--------- n---- n----------- N-b-l s-o-o-e-ý- n-b-ž n-s-o-o-e-ý- ----------------------------------- Nebyl spokojený, nýbrž nespokojený. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Neby- -ťas--ý---ýbrž-n-š-astn-. N---- š------- n---- n--------- N-b-l š-a-t-ý- n-b-ž n-š-a-t-ý- ------------------------------- Nebyl šťastný, nýbrž nešťastný. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. N--y----m-at-cký, -ý--- --s-mp---c-ý. N---- s---------- n---- n------------ N-b-l s-m-a-i-k-, n-b-ž n-s-m-a-i-k-. ------------------------------------- Nebyl sympatický, nýbrž nesympatický. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...