Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   sr Прошлост 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [осамдесет и један]

81 [osamdeset i jedan]

Прошлост 1

[Prošlost 1]

slovenčina srbčina Prehrať Viac
písať пи---и писати 0
p----- pi---i pisati p-s-t- ------
Písal list. Он ј- н------ п----. Он је написао писмо. 0
O- j- n------ p----. On j- n------ p----. On je napisao pismo. O- j- n-p-s-o p-s-o. -------------------.
A ona písala pohľadnicu. А о-- ј- н------- р----------. А она је написала разгледницу. 0
A o-- j- n------- r----------. A o-- j- n------- r----------. A ona je napisala razglednicu. A o-a j- n-p-s-l- r-z-l-d-i-u. -----------------------------.
čítať чи---и читати 0
č----- či---i čitati č-t-t- ------
Ćítal časopis. Он ј- ч---- и---------- ч------. Он је читао илустровани часопис. 0
O- j- č---- i---------- č------. On j- č---- i---------- č------. On je čitao ilustrovani časopis. O- j- č-t-o i-u-t-o-a-i č-s-p-s. -------------------------------.
A ona čítala knihu. А о-- ј- ч----- к----. А она је читала књигу. 0
A o-- j- č----- k-----. A o-- j- č----- k-----. A ona je čitala knjigu. A o-a j- č-t-l- k-j-g-. ----------------------.
vziať, zobrať уз--и узети 0
u---- uz--i uzeti u-e-i -----
Vzal si cigaretu. Он ј- у--- ц-------. Он је узео цигарету. 0
O- j- u--- c-------. On j- u--- c-------. On je uzeo cigaretu. O- j- u-e- c-g-r-t-. -------------------.
Vzala si kúsok čokolády. Он- ј- у---- к---- ч-------. Она је узела комад чоколаде. 0
O-- j- u---- k---- č-------. On- j- u---- k---- č-------. Ona je uzela komad čokolade. O-a j- u-e-a k-m-d č-k-l-d-. ---------------------------.
On bol neverný, ale ona bola verná. Он ј- б-- н------- а-- ј- о-- б--- в----. Он је био неверан, али је она била верна. 0
O- j- b-- n------, a-- j- o-- b--- v----. On j- b-- n------- a-- j- o-- b--- v----. On je bio neveran, ali je ona bila verna. O- j- b-o n-v-r-n, a-i j- o-a b-l- v-r-a. -----------------,----------------------.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Он ј- б-- л--- а-- ј- о-- б--- в-----. Он је био лењ, али је она била вредна. 0
O- j- b-- l---, a-- j- o-- b--- v-----. On j- b-- l---- a-- j- o-- b--- v-----. On je bio lenj, ali je ona bila vredna. O- j- b-o l-n-, a-i j- o-a b-l- v-e-n-. --------------,-----------------------.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Он ј- б-- с--------- а-- ј- о-- б--- б-----. Он је био сиромашан, али је она била богата. 0
O- j- b-- s--------, a-- j- o-- b--- b-----. On j- b-- s--------- a-- j- o-- b--- b-----. On je bio siromašan, ali je ona bila bogata. O- j- b-o s-r-m-š-n, a-i j- o-a b-l- b-g-t-. -------------------,-----------------------.
Nemal peniaze, ale dlhy. Он н--- и--- н----- в-- д-----. Он није имао новца, већ дуговe. 0
O- n--- i--- n----, v--́ d-----. On n--- i--- n----- v--- d-----. On nije imao novca, već dugove. O- n-j- i-a- n-v-a, v-ć d-g-v-. ------------------,----́-------.
Nemal šťastie, ale smolu. Он н--- и--- с----- в-- п--. Он није имао среће, већ пех. 0
O- n--- i--- s---́e, v--́ p--. On n--- i--- s------ v--- p--. On nije imao sreće, već peh. O- n-j- i-a- s-e-́e, v-ć p-h. -----------------́-,----́----.
Nemal úspech, ale neúspech. Он н--- и--- у----- в-- н------. Он није имао успех, већ неуспех. 0
O- n--- i--- u----, v--́ n------. On n--- i--- u----- v--- n------. On nije imao uspeh, već neuspeh. O- n-j- i-a- u-p-h, v-ć n-u-p-h. ------------------,----́--------.
Nebol spokojný, ale nespokojný. Он н--- б-- з--------- в-- н----------. Он није био задовољан, већ незадовољан. 0
O- n--- b-- z---------, v--́ n-----------. On n--- b-- z---------- v--- n-----------. On nije bio zadovoljan, već nezadovoljan. O- n-j- b-o z-d-v-l-a-, v-ć n-z-d-v-l-a-. ----------------------,----́-------------.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Он н--- б-- с------ в-- н-------. Он није био срећан, већ несрећан. 0
O- n--- b-- s---́a-, v--́ n-----́a-. On n--- b-- s------- v--- n--------. On nije bio srećan, već nesrećan. O- n-j- b-o s-e-́a-, v-ć n-s-e-́a-. ----------------́--,----́-------́--.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Он н--- б-- с---------- в-- а----------. Он није био симпатичан, већ антипатичан. 0
O- n--- b-- s---------, v--́ a----------. On n--- b-- s---------- v--- a----------. On nije bio simpatičan, već antipatičan. O- n-j- b-o s-m-a-i-a-, v-ć a-t-p-t-č-n. ----------------------,----́------------.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...