Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   fi Menneisyysmuoto 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [kahdeksankymmentäyksi]

Menneisyysmuoto 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
písať k-r-oi--aa k--------- k-r-o-t-a- ---------- kirjoittaa 0
Písal list. H----i--oi--- k-rj-e-. H-- k-------- k------- H-n k-r-o-t-i k-r-e-n- ---------------------- Hän kirjoitti kirjeen. 0
A ona písala pohľadnicu. J- h-n k--j-i-t--ko-tin. J- h-- k-------- k------ J- h-n k-r-o-t-i k-r-i-. ------------------------ Ja hän kirjoitti kortin. 0
čítať lu--a l---- l-k-a ----- lukea 0
Ćítal časopis. Hä- l--i l---e-. H-- l--- l------ H-n l-k- l-h-e-. ---------------- Hän luki lehteä. 0
A ona čítala knihu. Ja hän -uk---i----. J- h-- l--- k------ J- h-n l-k- k-r-a-. ------------------- Ja hän luki kirjan. 0
vziať, zobrať o---a o---- o-t-a ----- ottaa 0
Vzal si cigaretu. H---o--i tu--k--. H-- o--- t------- H-n o-t- t-p-k-n- ----------------- Hän otti tupakan. 0
Vzala si kúsok čokolády. H-n-------alan--uk--ata. H-- o--- p---- s-------- H-n o-t- p-l-n s-k-a-t-. ------------------------ Hän otti palan suklaata. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. P-ik- ol--us--t--,-mut-- --ttö -li-u--ol-ine-. P---- o-- u------- m---- t---- o-- u---------- P-i-a o-i u-k-t-n- m-t-a t-t-ö o-i u-k-l-i-e-. ---------------------------------------------- Poika oli uskoton, mutta tyttö oli uskollinen. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. P-ika --i lai-k------ta -ytt----- a----a. P---- o-- l------ m---- t---- o-- a------ P-i-a o-i l-i-k-, m-t-a t-t-ö o-i a-k-r-. ----------------------------------------- Poika oli laiska, mutta tyttö oli ahkera. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Po--a o-- köyh-- --tt- t--t--ol- r-ka-. P---- o-- k----- m---- t---- o-- r----- P-i-a o-i k-y-ä- m-t-a t-t-ö o-i r-k-s- --------------------------------------- Poika oli köyhä, mutta tyttö oli rikas. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. H-n--l--e--ollu- r-ha-- va-n v-lko--. H------ e- o---- r----- v--- v------- H-n-l-ä e- o-l-t r-h-a- v-a- v-l-o-a- ------------------------------------- Hänellä ei ollut rahaa, vaan velkoja. 0
Nemal šťastie, ale smolu. H--ell------l----onne-- v-a- --äonne-. H------ e- o---- o----- v--- e-------- H-n-l-ä e- o-l-t o-n-a- v-a- e-ä-n-e-. -------------------------------------- Hänellä ei ollut onnea, vaan epäonnea. 0
Nemal úspech, ale neúspech. H--ellä -i -llu---ene-t----- ---n-e-ä-n--a. H------ e- o---- m---------- v--- e-------- H-n-l-ä e- o-l-t m-n-s-y-t-, v-a- e-ä-n-e-. ------------------------------------------- Hänellä ei ollut menestystä, vaan epäonnea. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. H-n--i-o-l-----yt---in--,-va-- -y--ym----. H-- e- o---- t----------- v--- t---------- H-n e- o-l-t t-y-y-ä-n-n- v-a- t-y-y-ä-ö-. ------------------------------------------ Hän ei ollut tyytyväinen, vaan tyytymätön. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. H-n -i-ol-ut on-ell--en--vaa---n--ton. H-- e- o---- o---------- v--- o------- H-n e- o-l-t o-n-l-i-e-, v-a- o-n-t-n- -------------------------------------- Hän ei ollut onnellinen, vaan onneton. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. Hän ei-------sy-p--t-i-en,--aan-epä--el-y--ä--. H-- e- o---- s------------ v--- e-------------- H-n e- o-l-t s-m-a-t-i-e-, v-a- e-ä-i-l-y-t-v-. ----------------------------------------------- Hän ei ollut sympaattinen, vaan epämiellyttävä. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...