Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   sv Förfluten tid 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [åttoiett]

Förfluten tid 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
písať sk--va skriva s-r-v- ------ skriva 0
Písal list. H-----re- ett----v. Han skrev ett brev. H-n s-r-v e-t b-e-. ------------------- Han skrev ett brev. 0
A ona písala pohľadnicu. O-- h-n ---e--e-t ---t. Och hon skrev ett kort. O-h h-n s-r-v e-t k-r-. ----------------------- Och hon skrev ett kort. 0
čítať l-sa läsa l-s- ---- läsa 0
Ćítal časopis. H-- ---te -n --cko-i--i--. Han läste en veckotidning. H-n l-s-e e- v-c-o-i-n-n-. -------------------------- Han läste en veckotidning. 0
A ona čítala knihu. O-h-ho- --s-e-e- b--. Och hon läste en bok. O-h h-n l-s-e e- b-k- --------------------- Och hon läste en bok. 0
vziať, zobrať -a ta t- -- ta 0
Vzal si cigaretu. H-n t-- -n -ig--e-t. Han tog en cigarett. H-n t-g e- c-g-r-t-. -------------------- Han tog en cigarett. 0
Vzala si kúsok čokolády. H---tog-e- b-t-c--k--d. Hon tog en bit choklad. H-n t-g e- b-t c-o-l-d- ----------------------- Hon tog en bit choklad. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. H-n var-o-ro--n,-m----o- va---rog-n. Han var otrogen, men hon var trogen. H-n v-r o-r-g-n- m-n h-n v-r t-o-e-. ------------------------------------ Han var otrogen, men hon var trogen. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. H-- v---l------n-h---va--fli--g. Han var lat, men hon var flitig. H-n v-r l-t- m-n h-n v-r f-i-i-. -------------------------------- Han var lat, men hon var flitig. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. H-----r------g, me---o- --- ---. Han var fattig, men hon var rik. H-n v-r f-t-i-, m-n h-n v-r r-k- -------------------------------- Han var fattig, men hon var rik. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. H-- -a-e -nga--e--ar, u--n----ld-r. Han hade inga pengar, utan skulder. H-n h-d- i-g- p-n-a-, u-a- s-u-d-r- ----------------------------------- Han hade inga pengar, utan skulder. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Ha--ha-e---te tu----t-n otu-. Han hade inte tur, utan otur. H-n h-d- i-t- t-r- u-a- o-u-. ----------------------------- Han hade inte tur, utan otur. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Han--a----n--- --am-ån-- -t-n----gå-g. Han hade ingen framgång, utan motgång. H-n h-d- i-g-n f-a-g-n-, u-a- m-t-å-g- -------------------------------------- Han hade ingen framgång, utan motgång. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Han--a------ -öj-- ---n-m--s---d. Han var inte nöjd, utan missnöjd. H-n v-r i-t- n-j-, u-a- m-s-n-j-. --------------------------------- Han var inte nöjd, utan missnöjd. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Ha- va- -n-e---ck-------a- o-y-k--g. Han var inte lycklig, utan olycklig. H-n v-r i-t- l-c-l-g- u-a- o-y-k-i-. ------------------------------------ Han var inte lycklig, utan olycklig. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. Han-----i-te-s-mp-tis---ut-n--s-mpa-i-k. Han var inte sympatisk, utan osympatisk. H-n v-r i-t- s-m-a-i-k- u-a- o-y-p-t-s-. ---------------------------------------- Han var inte sympatisk, utan osympatisk. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...