Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   kk Past tense 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [сексен бір]

81 [seksen bir]

Past tense 1

[Ötken şaq 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
písať жа-у ж--- ж-з- ---- жазу 0
ja-w j--- j-z- ---- jazw
Písal list. Ол х-т жазды. О- х-- ж----- О- х-т ж-з-ы- ------------- Ол хат жазды. 0
Ol xat j-z--. O- x-- j----- O- x-t j-z-ı- ------------- Ol xat jazdı.
A ona písala pohľadnicu. Ал-ол---ық хат--аз-ы. А- о- а--- х-- ж----- А- о- а-ы- х-т ж-з-ы- --------------------- Ал ол ашық хат жазды. 0
A-----a--- -a---azd-. A- o- a--- x-- j----- A- o- a-ı- x-t j-z-ı- --------------------- Al ol aşıq xat jazdı.
čítať о-у о-- о-у --- оқу 0
o-w o-- o-w --- oqw
Ćítal časopis. Ол --ретті жу---- ---д-. О- с------ ж----- о----- О- с-р-т-і ж-р-а- о-ы-ы- ------------------------ Ол суретті журнал оқыды. 0
O- ---e--i --rn-l-oqı--. O- s------ j----- o----- O- s-r-t-i j-r-a- o-ı-ı- ------------------------ Ol swretti jwrnal oqıdı.
A ona čítala knihu. Ал о- --т-п-о-ыд-. А- о- к---- о----- А- о- к-т-п о-ы-ы- ------------------ Ал ол кітап оқыды. 0
Al--- k-tap oqı--. A- o- k---- o----- A- o- k-t-p o-ı-ı- ------------------ Al ol kitap oqıdı.
vziať, zobrať алу а-- а-у --- алу 0
alw a-- a-w --- alw
Vzal si cigaretu. Ол--ір -ем-кі ал-ы. О- б-- т----- а---- О- б-р т-м-к- а-д-. ------------------- Ол бір темекі алды. 0
Ol --- -e--ki-al--. O- b-- t----- a---- O- b-r t-m-k- a-d-. ------------------- Ol bir temeki aldı.
Vzala si kúsok čokolády. О- --р-ш-ко-а--а---. О- б-- ш------ а---- О- б-р ш-к-л-д а-д-. -------------------- Ол бір шоколад алды. 0
O--b-r--okol-d --dı. O- b-- ş------ a---- O- b-r ş-k-l-d a-d-. -------------------- Ol bir şokolad aldı.
On bol neverný, ale ona bola verná. Жіг-т--дал-----а--------ыз -д-л---л-ы. Ж---- а--- б------- а- қ-- а--- б----- Ж-г-т а-а- б-л-а-ы- а- қ-з а-а- б-л-ы- -------------------------------------- Жігіт адал болмады, ал қыз адал болды. 0
J-gi---d-- ---m--ı,-al-q-- -d-- -ol-ı. J---- a--- b------- a- q-- a--- b----- J-g-t a-a- b-l-a-ı- a- q-z a-a- b-l-ı- -------------------------------------- Jigit adal bolmadı, al qız adal boldı.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ж--і- --л-а--б-л--, ----ыз--ы--қ бол-ы. Ж---- ж----- б----- а- қ-- п---- б----- Ж-г-т ж-л-а- б-л-ы- а- қ-з п-с-қ б-л-ы- --------------------------------------- Жігіт жалқау болды, ал қыз пысық болды. 0
Jig---j--q-w-bold-,----qı- -ısıq --ldı. J---- j----- b----- a- q-- p---- b----- J-g-t j-l-a- b-l-ı- a- q-z p-s-q b-l-ı- --------------------------------------- Jigit jalqaw boldı, al qız pısıq boldı.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ж---т-кед-й -ол------з ба- ---д-. Ж---- к---- б----- қ-- б-- б----- Ж-г-т к-д-й б-л-ы- қ-з б-й б-л-ы- --------------------------------- Жігіт кедей болды, қыз бай болды. 0
Ji-i- --de- -o-d-- --z---- b--dı. J---- k---- b----- q-- b-- b----- J-g-t k-d-y b-l-ı- q-z b-y b-l-ı- --------------------------------- Jigit kedey boldı, qız bay boldı.
Nemal peniaze, ale dlhy. Оның ақ-а-- ем-с- -ар-----ы--о-а--. О--- а----- е---- қ-------- б------ О-ы- а-ш-с- е-е-, қ-р-з-а-ы б-л-д-. ----------------------------------- Оның ақшасы емес, қарыздары болады. 0
On-ñ-a-ş-s- e---- --rız-a-ı ---ad-. O--- a----- e---- q-------- b------ O-ı- a-ş-s- e-e-, q-r-z-a-ı b-l-d-. ----------------------------------- Onıñ aqşası emes, qarızdarı boladı.
Nemal šťastie, ale smolu. Он-ң--а----о--а-ы,----сә-сіз-ік-е -ш---д-. О--- б--- б------- о- с---------- ұ------- О-ы- б-ғ- б-л-а-ы- о- с-т-і-д-к-е ұ-ы-а-ы- ------------------------------------------ Оның бағы болмады, ол сәтсіздікке ұшырады. 0
O--- b-ğ- bo-mad-,--l-s-tsi-d--k- -şıra--. O--- b--- b------- o- s---------- u------- O-ı- b-ğ- b-l-a-ı- o- s-t-i-d-k-e u-ı-a-ı- ------------------------------------------ Onıñ bağı bolmadı, ol sätsizdikke uşıradı.
Nemal úspech, ale neúspech. Ол --т--ті-к- же-пе--,-с--с--д-к-е ұ-ы----. О- ж--------- ж------- с---------- ұ------- О- ж-т-с-і-к- ж-т-е-і- с-т-і-д-к-е ұ-ы-а-ы- ------------------------------------------- Ол жетістікке жетпеді, сәтсіздікке ұшырады. 0
O-----i-t---- -et---i---ät-----kke-uşı----. O- j--------- j------- s---------- u------- O- j-t-s-i-k- j-t-e-i- s-t-i-d-k-e u-ı-a-ı- ------------------------------------------- Ol jetistikke jetpedi, sätsizdikke uşıradı.
Nebol spokojný, ale nespokojný. О-----а ем-с,-наразы-болды. О- р--- е---- н----- б----- О- р-з- е-е-, н-р-з- б-л-ы- --------------------------- Ол риза емес, наразы болды. 0
Ol-r--a------ --r--- --l-ı. O- r--- e---- n----- b----- O- r-z- e-e-, n-r-z- b-l-ı- --------------------------- Ol rïza emes, narazı boldı.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Ол-б-қ-т---е-ес----қ-тс-з -д-. О- б------ е---- б------- е--- О- б-қ-т-ы е-е-, б-қ-т-ы- е-і- ------------------------------ Ол бақытты емес, бақытсыз еді. 0
O- ------ı-e-es,-ba-ıt-ız -di. O- b------ e---- b------- e--- O- b-q-t-ı e-e-, b-q-t-ı- e-i- ------------------------------ Ol baqıttı emes, baqıtsız edi.
Nebol sympatický, ale nesympatický. О-------т- емес,-көрік--з----. О- к------ е---- к------- е--- О- к-р-к-і е-е-, к-р-к-і- е-і- ------------------------------ Ол көрікті емес, көріксіз еді. 0
Ol -öri-ti eme-, --riksiz e--. O- k------ e---- k------- e--- O- k-r-k-i e-e-, k-r-k-i- e-i- ------------------------------ Ol körikti emes, köriksiz edi.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...