Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   bg Минало време 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [осемдесет и едно]

81 [osemdeset i yedno]

Минало време 1

[Minalo vreme 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
písať П--а П--- П-ш- ---- Пиша 0
Pis-a P---- P-s-a ----- Pisha
Písal list. Т-й написа----мо. Т-- н----- п----- Т-й н-п-с- п-с-о- ----------------- Той написа писмо. 0
T---napisa -is--. T-- n----- p----- T-y n-p-s- p-s-o- ----------------- Toy napisa pismo.
A ona písala pohľadnicu. А -я на-п---а-е--а-ти-к-. А т- н--------- к-------- А т- н-д-и-в-ш- к-р-и-к-. ------------------------- А тя надписваше картичка. 0
A -ya ----isv--h--k---i-hka. A t-- n---------- k--------- A t-a n-d-i-v-s-e k-r-i-h-a- ---------------------------- A tya nadpisvashe kartichka.
čítať Че-а Ч--- Ч-т- ---- Чета 0
Ch--a C---- C-e-a ----- Cheta
Ćítal časopis. Т-й--------и--ст--в-но--пис-ни-. Т-- ч----- и---------- с-------- Т-й ч-т-ш- и-ю-т-о-а-о с-и-а-и-. -------------------------------- Той четеше илюстровано списание. 0
T-- c-etes-- ---u-t-ov-no --is--i-. T-- c------- i----------- s-------- T-y c-e-e-h- i-y-s-r-v-n- s-i-a-i-. ----------------------------------- Toy cheteshe ilyustrovano spisanie.
A ona čítala knihu. А т--ч-теше -нига. А т- ч----- к----- А т- ч-т-ш- к-и-а- ------------------ А тя четеше книга. 0
A t-a ch----he k-i-a. A t-- c------- k----- A t-a c-e-e-h- k-i-a- --------------------- A tya cheteshe kniga.
vziať, zobrať В---ам В----- В-е-а- ------ Вземам 0
Vz--am V----- V-e-a- ------ Vzemam
Vzal si cigaretu. Т----з--ц--ара. Т-- в-- ц------ Т-й в-е ц-г-р-. --------------- Той взе цигара. 0
T-- -ze -sigar-. T-- v-- t------- T-y v-e t-i-a-a- ---------------- Toy vze tsigara.
Vzala si kúsok čokolády. Т- -------ч--ш---ла-. Т- в-- п---- ш------- Т- в-е п-р-е ш-к-л-д- --------------------- Тя взе парче шоколад. 0
T-a-vz- pa-------ok--a-. T-- v-- p----- s-------- T-a v-e p-r-h- s-o-o-a-. ------------------------ Tya vze parche shokolad.
On bol neverný, ale ona bola verná. Т-й-не -е-е----д-----о -----ше--ре-ан-. Т-- н- б--- п------ н- т- б--- п------- Т-й н- б-ш- п-е-а-, н- т- б-ш- п-е-а-а- --------------------------------------- Той не беше предан, но тя беше предана. 0
T-y n---eshe--r-d-n,----t-a b--h---reda-a. T-- n- b---- p------ n- t-- b---- p------- T-y n- b-s-e p-e-a-, n- t-a b-s-e p-e-a-a- ------------------------------------------ Toy ne beshe predan, no tya beshe predana.
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. То- -е-- ---з-л-в,-но ---б--е--тара-елна. Т-- б--- м-------- н- т- б--- с---------- Т-й б-ш- м-р-е-и-, н- т- б-ш- с-а-а-е-н-. ----------------------------------------- Той беше мързелив, но тя беше старателна. 0
To- -eshe--yrz----- -- -----e--e-s---a-e--a. T-- b---- m-------- n- t-- b---- s---------- T-y b-s-e m-r-e-i-, n- t-a b-s-e s-a-a-e-n-. -------------------------------------------- Toy beshe myrzeliv, no tya beshe staratelna.
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Т-й-беше-б-д-н------я -е-е бо-ат-. Т-- б--- б----- н- т- б--- б------ Т-й б-ш- б-д-н- н- т- б-ш- б-г-т-. ---------------------------------- Той беше беден, но тя беше богата. 0
To- bes-e----en--no-ty--besh- b--ata. T-- b---- b----- n- t-- b---- b------ T-y b-s-e b-d-n- n- t-a b-s-e b-g-t-. ------------------------------------- Toy beshe beden, no tya beshe bogata.
Nemal peniaze, ale dlhy. То--н-м--- -ар---а д------. Т-- н----- п---- а д------- Т-й н-м-ш- п-р-, а д-л-о-е- --------------------------- Той нямаше пари, а дългове. 0
T---n-----he pa-i,-a----gove. T-- n------- p---- a d------- T-y n-a-a-h- p-r-, a d-l-o-e- ----------------------------- Toy nyamashe pari, a dylgove.
Nemal šťastie, ale smolu. То----ма-е--ъ-мет,-а са-о нес-о--к-. Т-- н----- к------ а с--- н--------- Т-й н-м-ш- к-с-е-, а с-м- н-с-о-у-а- ------------------------------------ Той нямаше късмет, а само несполука. 0
T-- ny-m-she-kysm-t- a -a-- --s-o--ka. T-- n------- k------ a s--- n--------- T-y n-a-a-h- k-s-e-, a s-m- n-s-o-u-a- -------------------------------------- Toy nyamashe kysmet, a samo nespoluka.
Nemal úspech, ale neúspech. Т-й -я-аше ус-ех, ---е----х. Т-- н----- у----- а н------- Т-й н-м-ш- у-п-х- а н-у-п-х- ---------------------------- Той нямаше успех, а неуспех. 0
T-- n-ama-h---s-e--, a -eu-p-kh. T-- n------- u------ a n-------- T-y n-a-a-h- u-p-k-, a n-u-p-k-. -------------------------------- Toy nyamashe uspekh, a neuspekh.
Nebol spokojný, ale nespokojný. Той н- ---- ----л--- а н--о----н. Т-- н- б--- д------- а н--------- Т-й н- б-ш- д-в-л-н- а н-д-в-л-н- --------------------------------- Той не беше доволен, а недоволен. 0
To-----bes-e-dov---n- - --do--le-. T-- n- b---- d------- a n--------- T-y n- b-s-e d-v-l-n- a n-d-v-l-n- ---------------------------------- Toy ne beshe dovolen, a nedovolen.
Nebol šťastný, ale nešťastný. Т-й -е -еш- щ--т--в--- --ща--е-. Т-- н- б--- щ------- а н-------- Т-й н- б-ш- щ-с-л-в- а н-щ-с-е-. -------------------------------- Той не беше щастлив, а нещастен. 0
Toy n--bes-e-s-----------a--es---ast-n. T-- n- b---- s---------- a n----------- T-y n- b-s-e s-c-a-t-i-, a n-s-c-a-t-n- --------------------------------------- Toy ne beshe shchastliv, a neshchasten.
Nebol sympatický, ale nesympatický. Т-й -е -еш--с--п----е-,-а--ес-м--тичен. Т-- н- б--- с---------- а н------------ Т-й н- б-ш- с-м-а-и-е-, а н-с-м-а-и-е-. --------------------------------------- Той не беше симпатичен, а несимпатичен. 0
To---e--e--- si-pa--chen, a----impa-i----. T-- n- b---- s----------- a n------------- T-y n- b-s-e s-m-a-i-h-n- a n-s-m-a-i-h-n- ------------------------------------------ Toy ne beshe simpatichen, a nesimpatichen.

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...