Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   sr Зависне реченице са да 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [деведесет и један]

91 [devedeset i jedan]

Зависне реченице са да 1

[Zavisne rečenice sa da 1]

slovenčina srbčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. Вр--- ћ- м---- с---- б--- б---. Време ће можда сутра бити боље. 0
V---- će m---- s---- b--- b----. Vr--- c-- m---- s---- b--- b----. Vreme će možda sutra biti bolje. V-e-e će m-ž-a s-t-a b-t- b-l-e. -------́------------------------.
Odkiaľ to viete? Од---- з---- т-? Одакле знате то? 0
O----- z---- t-? Od---- z---- t-? Odakle znate to? O-a-l- z-a-e t-? ---------------?
Dúfam, že bude lepšie. Ја с- н---- д- ћ- б--- б---. Ја се надам да ће бити боље. 0
J- s- n---- d- će b--- b----. Ja s- n---- d- c-- b--- b----. Ja se nadam da će biti bolje. J- s- n-d-m d- će b-t- b-l-e. ----------------́------------.
Celkom určite príde. Он д----- с----- с------. Он долази сасвим сигурно. 0
O- d----- s----- s------. On d----- s----- s------. On dolazi sasvim sigurno. O- d-l-z- s-s-i- s-g-r-o. ------------------------.
Je to isté? Да л- ј- т- с------? Да ли је то сигурно? 0
D- l- j- t- s------? Da l- j- t- s------? Da li je to sigurno? D- l- j- t- s-g-r-o? -------------------?
Viem, že príde. Зн-- д- о- д-----. Знам да он долази. 0
Z--- d- o- d-----. Zn-- d- o- d-----. Znam da on dolazi. Z-a- d- o- d-l-z-. -----------------.
Určite zavolá. Он ћ- с------ н------. Он ће сигурно назвати. 0
O- će s------ n------. On c-- s------ n------. On će sigurno nazvati. O- će s-g-r-o n-z-a-i. ----́-----------------.
Skutočne? Ст-----? Стварно? 0
S------? St-----? Stvarno? S-v-r-o? -------?
Verím, že zavolá. Ја в------ д- ћ- н------. Ја верујем да ће назвати. 0
J- v------ d- će n------. Ja v------ d- c-- n------. Ja verujem da će nazvati. J- v-r-j-m d- će n-z-a-i. ---------------́---------.
Víno je určite staré. Ви-- ј- с------ с----. Вино је сигурно старо. 0
V--- j- s------ s----. Vi-- j- s------ s----. Vino je sigurno staro. V-n- j- s-g-r-o s-a-o. ---------------------.
Viete to presne? Зн--- л- т- с------? Знате ли то сигурно? 0
Z---- l- t- s------? Zn--- l- t- s------? Znate li to sigurno? Z-a-e l- t- s-g-r-o? -------------------?
Domnievam sa, že je staré. Ја п------------ д- ј- с----. Ја претпостављам да је старо. 0
J- p------------- d- j- s----. Ja p------------- d- j- s----. Ja pretpostavljam da je staro. J- p-e-p-s-a-l-a- d- j- s-a-o. -----------------------------.
Náš šéf vyzerá dobre. На- ш-- д---- и------. Наш шеф добро изгледа. 0
N-- š-- d---- i------. Na- š-- d---- i------. Naš šef dobro izgleda. N-š š-f d-b-o i-g-e-a. ---------------------.
Myslíte? См------ л-? Сматрате ли? 0
S------- l-? Sm------ l-? Smatrate li? S-a-r-t- l-? -----------?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. См----- д- ч-- в--- д---- и------. Сматрам да чак врло добро изгледа. 0
S------ d- č-- v--- d---- i------. Sm----- d- č-- v--- d---- i------. Smatram da čak vrlo dobro izgleda. S-a-r-m d- č-k v-l- d-b-o i-g-e-a. ---------------------------------.
Šef má určite priateľku. Ше- с------ и-- д------. Шеф сигурно има девојку. 0
Š-- s------ i-- d------. Še- s------ i-- d------. Šef sigurno ima devojku. Š-f s-g-r-o i-a d-v-j-u. -----------------------.
Skutočne si to myslíte? Ве------ л- с------? Верујете ли стварно? 0
V------- l- s------? Ve------ l- s------? Verujete li stvarno? V-r-j-t- l- s-v-r-o? -------------------?
Je to celkom možné, že má priateľku. Вр-- ј- м----- д- и-- д------. Врло је могуће да има девојку. 0
V--- j- m----́e d- i-- d------. Vr-- j- m------ d- i-- d------. Vrlo je moguće da ima devojku. V-l- j- m-g-će d- i-a d-v-j-u. -------------́----------------.

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!