Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   be Даданыя сказы са што 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [дзевяноста адзін]

91 [dzevyanosta adzіn]

Даданыя сказы са што 1

[Dadanyya skazy sa shto 1]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. Ма----- з----- н------- п---------. Мабыць, заўтра надвор’е палепшыцца. 0
M-----’, z----- n-----’e p------------. Ma------ z----- n------- p------------. Mabyts’, zautra nadvor’e palepshytstsa. M-b-t-’, z-u-r- n-d-o-’e p-l-p-h-t-t-a. ------’,--------------’---------------.
Odkiaľ to viete? Ад---- В- в------? Адкуль Вы ведаеце? 0
A----’ V- v-------? Ad---- V- v-------? Adkul’ Vy vedaetse? A-k-l’ V- v-d-e-s-? -----’------------?
Dúfam, že bude lepšie. Сп-------- ш-- я-- п---------. Спадзяюся, што яно палепшыцца. 0
S-----------, s--- y--- p------------. Sp----------- s--- y--- p------------. Spadzyayusya, shto yano palepshytstsa. S-a-z-a-u-y-, s-t- y-n- p-l-p-h-t-t-a. ------------,------------------------.
Celkom určite príde. Ён б-------- п------. Ён безумоўна прыйдзе. 0
E- b-------- p------. En b-------- p------. En bezumouna pryydze. E- b-z-m-u-a p-y-d-e. --------------------.
Je to isté? Гэ-- д-------? Гэта дакладна? 0
G--- d-------? Ge-- d-------? Geta dakladna? G-t- d-k-a-n-? -------------?
Viem, že príde. Я в----- ш-- ё- п------. Я ведаю, што ён прыйдзе. 0
Y- v-----, s--- y-- p------. Ya v------ s--- y-- p------. Ya vedayu, shto yon pryydze. Y- v-d-y-, s-t- y-n p-y-d-e. ---------,-----------------.
Určite zavolá. Ён а--------- п----------. Ён абавязкова патэлефануе. 0
E- a---------- p----------. En a---------- p----------. En abavyazkova patelefanue. E- a-a-y-z-o-a p-t-l-f-n-e. --------------------------.
Skutočne? Са------? Сапраўды? 0
S-------? Sa------? Sapraudy? S-p-a-d-? --------?
Verím, že zavolá. Я д----- ш-- ё- п----------. Я думаю, што ён патэлефануе. 0
Y- d-----, s--- y-- p----------. Ya d------ s--- y-- p----------. Ya dumayu, shto yon patelefanue. Y- d-m-y-, s-t- y-n p-t-l-f-n-e. ---------,---------------------.
Víno je určite staré. Ві-- а--------- с-----. Віно адназначна старое. 0
V--- a---------- s-----. Vі-- a---------- s-----. Vіno adnaznachna staroe. V-n- a-n-z-a-h-a s-a-o-. -----------------------.
Viete to presne? Вы г--- д------- в------? Вы гэта дакладна ведаеце? 0
V- g--- d------- v-------? Vy g--- d------- v-------? Vy geta dakladna vedaetse? V- g-t- d-k-a-n- v-d-e-s-? -------------------------?
Domnievam sa, že je staré. Я м------ ш-- я-- с-----. Я мяркую, што яно старое. 0
Y- m-------, s--- y--- s-----. Ya m-------- s--- y--- s-----. Ya myarkuyu, shto yano staroe. Y- m-a-k-y-, s-t- y-n- s-a-o-. -----------,-----------------.
Náš šéf vyzerá dobre. На- ш-- д---- в-------. Наш шэф добра выглядае. 0
N--- s--- d---- v--------. Na-- s--- d---- v--------. Nash shef dobra vyglyadae. N-s- s-e- d-b-a v-g-y-d-e. -------------------------.
Myslíte? Вы з---------? Вы знаходзіце? 0
V- z-----------? Vy z-----------? Vy znakhodzіtse? V- z-a-h-d-і-s-? ---------------?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. Я з-------- ш-- ё- в------- н---- в----- д----. Я знаходжу, што ён выглядае нават вельмі добра. 0
Y- z---------, s--- y-- v-------- n---- v--’m- d----. Ya z---------- s--- y-- v-------- n---- v----- d----. Ya znakhodzhu, shto yon vyglyadae navat vel’mі dobra. Y- z-a-h-d-h-, s-t- y-n v-g-y-d-e n-v-t v-l’m- d-b-a. -------------,-----------------------------’--------.
Šef má určite priateľku. У ш--- п---- ё--- с-------. У шэфа пэўна ёсць сяброўка. 0
U s---- p---- y----’ s--------. U s---- p---- y----- s--------. U shefa peuna yosts’ syabrouka. U s-e-a p-u-a y-s-s’ s-a-r-u-a. -------------------’----------.
Skutočne si to myslíte? Вы с------- т-- д------? Вы сапраўды так думаеце? 0
V- s------- t-- d-------? Vy s------- t-- d-------? Vy sapraudy tak dumaetse? V- s-p-a-d- t-k d-m-e-s-? ------------------------?
Je to celkom možné, že má priateľku. Ца---- м------- ш-- ў я-- ё--- с-------. Цалкам магчыма, што ў яго ёсць сяброўка. 0
T------ m-------, s--- u y--- y----’ s--------. Ts----- m-------- s--- u y--- y----- s--------. Tsalkam magchyma, shto u yago yosts’ syabrouka. T-a-k-m m-g-h-m-, s-t- u y-g- y-s-s’ s-a-r-u-a. ----------------,------------------’----------.

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!