Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   no Bisetninger med at 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [nittien]

Bisetninger med at 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. K--sk----et----r-b---- v-r-- m--g-n. K------ d-- b--- b---- v-- i m------ K-n-k-e d-t b-i- b-d-e v-r i m-r-e-. ------------------------------------ Kanskje det blir bedre vær i morgen. 0
Odkiaľ to viete? Hv-r-a------du-det? H------ v-- d- d--- H-o-d-n v-t d- d-t- ------------------- Hvordan vet du det? 0
Dúfam, že bude lepšie. J-- -åper a----- b-i- b--re. J-- h---- a- d-- b--- b----- J-g h-p-r a- d-t b-i- b-d-e- ---------------------------- Jeg håper at det blir bedre. 0
Celkom určite príde. H----omm-- h--- s-kk---. H-- k----- h--- s------- H-n k-m-e- h-l- s-k-e-t- ------------------------ Han kommer helt sikkert. 0
Je to isté? E- d-t---kk-r-? E- d-- s------- E- d-t s-k-e-t- --------------- Er det sikkert? 0
Viem, že príde. J----e- at-ha---o--er. J-- v-- a- h-- k------ J-g v-t a- h-n k-m-e-. ---------------------- Jeg vet at han kommer. 0
Určite zavolá. Han--in-er s-k----. H-- r----- s------- H-n r-n-e- s-k-e-t- ------------------- Han ringer sikkert. 0
Skutočne? V-r--li-? V-------- V-r-e-i-? --------- Virkelig? 0
Verím, že zavolá. J-g-tro- (a-- h------ge-. J-- t--- (--- h-- r------ J-g t-o- (-t- h-n r-n-e-. ------------------------- Jeg tror (at) han ringer. 0
Víno je určite staré. Vi-en-e- ------- gam--l. V---- e- s------ g------ V-n-n e- s-k-e-t g-m-e-. ------------------------ Vinen er sikkert gammel. 0
Viete to presne? V-t--u--e- m-- -ik--rh-t? V-- d- d-- m-- s--------- V-t d- d-t m-d s-k-e-h-t- ------------------------- Vet du det med sikkerhet? 0
Domnievam sa, že je staré. J-- ant-r-----en er ga---l. J-- a---- a- d-- e- g------ J-g a-t-r a- d-n e- g-m-e-. --------------------------- Jeg antar at den er gammel. 0
Náš šéf vyzerá dobre. S-e--n--å----- f-ot----. S----- v-- s-- f---- u-- S-e-e- v-r s-r f-o-t u-. ------------------------ Sjefen vår ser flott ut. 0
Myslíte? Syn-----? S---- d-- S-n-s d-? --------- Synes du? 0
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. J-g s-n-s--t---n s----eldi--f-o---ut. J-- s---- a- h-- s-- v----- f---- u-- J-g s-n-s a- h-n s-r v-l-i- f-o-t u-. ------------------------------------- Jeg synes at han ser veldig flott ut. 0
Šef má určite priateľku. S-efen---r-----e----- -j-re-t-. S----- h-- s------ e- k-------- S-e-e- h-r s-k-e-t e- k-æ-e-t-. ------------------------------- Sjefen har sikkert en kjæreste. 0
Skutočne si to myslíte? Tror ----et? T--- d- d--- T-o- d- d-t- ------------ Tror du det? 0
Je to celkom možné, že má priateľku. D-t-e- -odt mu-ig at-h-------e----ær-s-e. D-- e- g--- m---- a- h-- h-- e- k-------- D-t e- g-d- m-l-g a- h-n h-r e- k-æ-e-t-. ----------------------------------------- Det er godt mulig at han har en kjæreste. 0

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!