Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s že 1   »   kk Subordinate clauses: that 1

91 [deväťdesiatjeden]

Vedľajšie vety s že 1

Vedľajšie vety s že 1

91 [тоқсан бір]

91 [toqsan bir]

Subordinate clauses: that 1

[Bağınıñqı söylem 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Počasie bude zajtra možno lepšie. А-а -ай- ----ң--мүм---- --қсар--. А-- р--- е----- м------ ж-------- А-а р-й- е-т-ң- м-м-і-, ж-қ-а-а-. --------------------------------- Ауа райы ертең, мүмкін, жақсарар. 0
Awa r-y----t-ñ,---mk-n, -aqs-rar. A-- r--- e----- m------ j-------- A-a r-y- e-t-ñ- m-m-i-, j-q-a-a-. --------------------------------- Awa rayı erteñ, mümkin, jaqsarar.
Odkiaľ to viete? Оны--а--а- біл--і-? О-- қ----- б------- О-ы қ-й-а- б-л-с-з- ------------------- Оны қайдан білесіз? 0
O-ı -ayd-- bil-si-? O-- q----- b------- O-ı q-y-a- b-l-s-z- ------------------- Onı qaydan bilesiz?
Dúfam, že bude lepšie. М-н-жа---рады де--үміт--н--і-. М-- ж-------- д-- ү----------- М-н ж-қ-а-а-ы д-п ү-і-т-н-м-н- ------------------------------ Мен жақсарады деп үміттенемін. 0
M-- --q-a--d- -e------t-n-mi-. M-- j-------- d-- ü----------- M-n j-q-a-a-ı d-p ü-i-t-n-m-n- ------------------------------ Men jaqsaradı dep ümittenemin.
Celkom určite príde. Ол---ық к-лед-. О- а--- к------ О- а-ы- к-л-д-. --------------- Ол анық келеді. 0
Ol -n-q k---di. O- a--- k------ O- a-ı- k-l-d-. --------------- Ol anıq keledi.
Je to isté? Ра- п-? Р-- п-- Р-с п-? ------- Рас па? 0
R-- pa? R-- p-- R-s p-? ------- Ras pa?
Viem, že príde. О----ке--ті-і- б--емі-. О--- к-------- б------- О-ы- к-л-т-н-н б-л-м-н- ----------------------- Оның келетінін білемін. 0
O-ıñ k-------- -i-em--. O--- k-------- b------- O-ı- k-l-t-n-n b-l-m-n- ----------------------- Onıñ keletinin bilemin.
Určite zavolá. Ол -інде-т--т--де-қо---а--ша---ы. О- м------- т---- қ------ ш------ О- м-н-е-т- т-р-е қ-ң-р-у ш-л-д-. --------------------------------- Ол міндетті түрде қоңырау шалады. 0
O- m-nd-t-i--ü--- q---raw ş-l-dı. O- m------- t---- q------ ş------ O- m-n-e-t- t-r-e q-ñ-r-w ş-l-d-. --------------------------------- Ol mindetti türde qoñıraw şaladı.
Skutočne? Ш-- ба? Ш-- б-- Ш-н б-? ------- Шын ба? 0
Ş-n -a? Ş-- b-- Ş-n b-? ------- Şın ba?
Verím, že zavolá. О- қ--ы--- --ла-- де- -йла---н. О- қ------ ш----- д-- о-------- О- қ-ң-р-у ш-л-д- д-п о-л-й-ы-. ------------------------------- Ол қоңырау шалады деп ойлаймын. 0
Ol --ñı--w--a---ı -ep-oy-a-m--. O- q------ ş----- d-- o-------- O- q-ñ-r-w ş-l-d- d-p o-l-y-ı-. ------------------------------- Ol qoñıraw şaladı dep oylaymın.
Víno je určite staré. Шар-п шы-ымен-кө-е ---н. Ш---- ш------ к--- е---- Ш-р-п ш-н-м-н к-н- е-е-. ------------------------ Шарап шынымен көне екен. 0
Ş-r-----n-m-n k--e e-en. Ş---- ş------ k--- e---- Ş-r-p ş-n-m-n k-n- e-e-. ------------------------ Şarap şınımen köne eken.
Viete to presne? Сіз-мұны-а--қ--і-есіз-бе? С-- м--- а--- б------ б-- С-з м-н- а-ы- б-л-с-з б-? ------------------------- Сіз мұны анық білесіз бе? 0
Si- m-n- ---q -iles-- be? S-- m--- a--- b------ b-- S-z m-n- a-ı- b-l-s-z b-? ------------------------- Siz munı anıq bilesiz be?
Domnievam sa, že je staré. Ме--мұн--к-н- -еп-ой---мын. М-- м--- к--- д-- о-------- М-н м-н- к-н- д-п о-л-й-ы-. --------------------------- Мен мұны көне деп ойлаймын. 0
M-- mun---ö-e-d-p -y--y-ı-. M-- m--- k--- d-- o-------- M-n m-n- k-n- d-p o-l-y-ı-. --------------------------- Men munı köne dep oylaymın.
Náš šéf vyzerá dobre. Б---і- ----ық к------- -өр--е-і. Б----- б----- к------- к-------- Б-з-і- б-с-ы- к-л-е-т- к-р-н-д-. -------------------------------- Біздің бастық келбетті көрінеді. 0
Bi-d-ñ-b-st-- --lb---- k-r--e-i. B----- b----- k------- k-------- B-z-i- b-s-ı- k-l-e-t- k-r-n-d-. -------------------------------- Bizdiñ bastıq kelbetti körinedi.
Myslíte? Сола- ой-----з-б-? С---- о------- б-- С-л-й о-л-й-ы- б-? ------------------ Солай ойлайсыз ба? 0
S---y---la-sız ba? S---- o------- b-- S-l-y o-l-y-ı- b-? ------------------ Solay oylaysız ba?
Myslím, že vyzerá dokonca veľmi dobre. Ме-ің----м-а,-ол-ө-- кел--т---к-рінед-. М---- о------ о- ө-- к------- к-------- М-н-ң о-ы-ш-, о- ө-е к-л-е-т- к-р-н-д-. --------------------------------------- Менің ойымша, ол өте келбетті көрінеді. 0
Men-ñ oyımşa, ol --e ke-----i-k-rin--i. M---- o------ o- ö-- k------- k-------- M-n-ñ o-ı-ş-, o- ö-e k-l-e-t- k-r-n-d-. --------------------------------------- Meniñ oyımşa, ol öte kelbetti körinedi.
Šef má určite priateľku. Ба-тықты--құр-ы-ы -а------қ. Б-------- қ------ б--- а---- Б-с-ы-т-ң қ-р-ы-ы б-р- а-ы-. ---------------------------- Бастықтың құрбысы бары анық. 0
B-----tı- q-----ı---rı---ı-. B-------- q------ b--- a---- B-s-ı-t-ñ q-r-ı-ı b-r- a-ı-. ---------------------------- Bastıqtıñ qurbısı barı anıq.
Skutočne si to myslíte? Ш-----лай-о-лай-ыз---? Ш-- с---- о------- б-- Ш-н с-л-й о-л-й-ы- б-? ---------------------- Шын солай ойлайсыз ба? 0
Şı------y-oyl-y-ı- ba? Ş-- s---- o------- b-- Ş-n s-l-y o-l-y-ı- b-? ---------------------- Şın solay oylaysız ba?
Je to celkom možné, že má priateľku. О-ы----рбы-ын-- --л-ы--------үмкін. О--- қ--------- б---- ә---- м------ О-ы- қ-р-ы-ы-ы- б-л-ы ә-д-н м-м-і-. ----------------------------------- Оның құрбысының болуы әбден мүмкін. 0
O--ñ--ur----n-- -ol-----de--mü-k--. O--- q--------- b---- ä---- m------ O-ı- q-r-ı-ı-ı- b-l-ı ä-d-n m-m-i-. ----------------------------------- Onıñ qurbısınıñ bolwı äbden mümkin.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Španielsky jazyk

Španielčina patrí k svetovým jazykom. Je materinským jazykom viac ako 380 miliónov ľudí. Navyše je mnoho ľudí, ktorí hovoria po španielsky ako svojím druhým jazykom. To robí zo španielčiny jeden z najvýznamnejších jazykov na svete. Je tiež najväčším z románskych jazykov. Španieli nazývajú svoj jazyk español alebo castellano . Pojem castellano odhaľuje pôvod španielskeho jazyka. Vyvinul sa z nárečia, ktorým sa hovorí v Kastílii. Väčšina Španielov hovorila castellano už v 16. storočí. Dnes sa pojmy español a castellano zamieňajú. Môžu však mať aj politický rozmer. Španielčina sa rozšírila vďaka dobývaniu a kolonizácii. Španielsky sa hovorí aj v západnej Afrike a na Filipínach. Najviac španielsky hovoriacich ľudí však žije v Amerike. V Strednej a Južnej Amerike je španielčina dominantným jazykom. Počet španielsky hovoriacich obyvateľov však rastie aj v USA. V USA hovorí španielsky asi 50 miliónov ľudí. To je viac ako v Španielsku! Španielčina v Amerike je iná ako tá v Európe. Rozdiely sú predovšetkým v slovnej zásobe a v gramatike. V Amerike sa napríklad používa iný tvar minulého času. Existuje aj veľa rozdielov v slovnej zásobe. Niektoré slová sa používajú len v Amerike, ďalšie len v Európe. Španielčina však nie je jednotná ani v Amerike. Existuje mnoho rôznych variantov americkej španielčiny. Po angličtine je španielčina najvyučovanejší cudzí jazyk na svete. A dá sa naučiť relatívne rýchlo. Tak na čo čakáte? - ¡Vamos!