Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   sr Везници 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [деведесет и четири]

94 [devedeset i četiri]

Везници 1

[Veznici 1]

slovenčina srbčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Че--- д-- к--- н- п-------. Чекај док киша не престане. 0
Č---- d-- k--- n- p-------. Če--- d-- k--- n- p-------. Čekaj dok kiša ne prestane. Č-k-j d-k k-š- n- p-e-t-n-. --------------------------.
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Че--- д-- з------. Чекај док завршим. 0
Č---- d-- z------. Če--- d-- z------. Čekaj dok završim. Č-k-j d-k z-v-š-m. -----------------.
Počkaj, kým príde späť. Че--- д-- с- о- н- в----. Чекај док се он не врати. 0
Č---- d-- s- o- n- v----. Če--- d-- s- o- n- v----. Čekaj dok se on ne vrati. Č-k-j d-k s- o- n- v-a-i. ------------------------.
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Ја ч---- д-- м- с- к--- н- о----. Ја чекам док ми се коса не осуши. 0
J- č---- d-- m- s- k--- n- o----. Ja č---- d-- m- s- k--- n- o----. Ja čekam dok mi se kosa ne osuši. J- č-k-m d-k m- s- k-s- n- o-u-i. --------------------------------.
Počkám, kým skončí film. Ја ч---- д-- с- ф--- н- з-----. Ја чекам док се филм не заврши. 0
J- č---- d-- s- f--- n- z-----. Ja č---- d-- s- f--- n- z-----. Ja čekam dok se film ne završi. J- č-k-m d-k s- f-l- n- z-v-š-. ------------------------------.
Počkám, kým bude na semafore zelená. Ја ч---- д-- н- с------- н- б--- з-----. Ја чекам док на семафору не буде зелено. 0
J- č---- d-- n- s------- n- b--- z-----. Ja č---- d-- n- s------- n- b--- z-----. Ja čekam dok na semaforu ne bude zeleno. J- č-k-m d-k n- s-m-f-r- n- b-d- z-l-n-. ---------------------------------------.
Kedy ideš na dovolenku? Ка-- п------ н- г------ о----? Када путујеш на годишњи одмор? 0
K--- p------ n- g------- o----? Ka-- p------ n- g------- o----? Kada putuješ na godišnji odmor? K-d- p-t-j-š n- g-d-š-j- o-m-r? ------------------------------?
Ešte pred letnými prázdninami? Јо- п-- л----- р-------? Још пре летњег распуста? 0
J-- p-- l------ r-------? Jo- p-- l------ r-------? Još pre letnjeg raspusta? J-š p-e l-t-j-g r-s-u-t-? ------------------------?
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Да- ј-- п-- н--- п---- л---- р------. Да, још пре него почне летњи распуст. 0
D-, j-- p-- n--- p---- l----- r------. Da- j-- p-- n--- p---- l----- r------. Da, još pre nego počne letnji raspust. D-, j-š p-e n-g- p-č-e l-t-j- r-s-u-t. --,----------------------------------.
Oprav strechu predtým, ako príde zima. По----- к---- п-- н--- ш-- п---- з---. Поправи кров, пре него што почне зима. 0
P------ k---, p-- n--- š-- p---- z---. Po----- k---- p-- n--- š-- p---- z---. Popravi krov, pre nego što počne zima. P-p-a-i k-o-, p-e n-g- š-o p-č-e z-m-. ------------,------------------------.
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Оп--- р---- п-- н--- ш-- с----- з- с--. Опери руке, пре него што седнеш за сто. 0
O---- r---, p-- n--- š-- s----- z- s--. Op--- r---- p-- n--- š-- s----- z- s--. Operi ruke, pre nego što sedneš za sto. O-e-i r-k-, p-e n-g- š-o s-d-e- z- s-o. ----------,---------------------------.
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. За----- п------ п-- н--- ш-- и-----. Затвори прозор, пре него што изађеш. 0
Z------ p-----, p-- n--- š-- i-----. Za----- p------ p-- n--- š-- i-----. Zatvori prozor, pre nego što izađeš. Z-t-o-i p-o-o-, p-e n-g- š-o i-a-e-. --------------,--------------------.
Kedy prídeš domov? Ка-- ћ-- д--- к---? Када ћеш доћи кући? 0
K--- će- d--́i k--́i? Ka-- c--- d---- k----? Kada ćeš doći kući? K-d- će- d-ći k-ći? ------́------́-----́-?
Po vyučovaní? На--- н------? Након наставе? 0
N---- n------? Na--- n------? Nakon nastave? N-k-n n-s-a-e? -------------?
Áno, len čo skončí vyučovanie. Да- н---- ш-- с- н------ з-----. Да, након што се настава заврши. 0
D-, n---- š-- s- n------ z-----. Da- n---- š-- s- n------ z-----. Da, nakon što se nastava završi. D-, n-k-n š-o s- n-s-a-a z-v-š-. --,----------------------------.
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. На--- ш-- ј- и--- н------- о- в--- н--- м---- р-----. Након што је имао незгоду, он више није могао радити. 0
N---- š-- j- i--- n------, o- v--- n--- m---- r-----. Na--- š-- j- i--- n------- o- v--- n--- m---- r-----. Nakon što je imao nezgodu, on više nije mogao raditi. N-k-n š-o j- i-a- n-z-o-u, o- v-š- n-j- m-g-o r-d-t-. -------------------------,--------------------------.
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. На--- ш-- ј- и------ п----- о----- j- у А------. Након што је изгубио посао, отишао je у Америку. 0
N---- š-- j- i------ p----, o----- j- u A------. Na--- š-- j- i------ p----- o----- j- u A------. Nakon što je izgubio posao, otišao je u Ameriku. N-k-n š-o j- i-g-b-o p-s-o, o-i-a- j- u A-e-i-u. --------------------------,--------------------.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. На--- ш-- ј- о----- у А------- о- с- о-------. Након што је отишао у Америку, он се обогатио. 0
N---- š-- j- o----- u A------, o- s- o-------. Na--- š-- j- o----- u A------- o- s- o-------. Nakon što je otišao u Ameriku, on se obogatio. N-k-n š-o j- o-i-a- u A-e-i-u, o- s- o-o-a-i-. -----------------------------,---------------.

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...