Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   ca Conjuncions 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [noranta-quatre]

Conjuncions 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. E--era-f----que deix--de-p--ure. E----- f--- q-- d---- d- p------ E-p-r- f-n- q-e d-i-i d- p-o-r-. -------------------------------- Espera fins que deixi de ploure. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Es-e-- -i-- --e---o- ac--i. E----- f--- q-- (--- a----- E-p-r- f-n- q-e (-o- a-a-i- --------------------------- Espera fins que (jo) acabi. 0
Počkaj, kým príde späť. Esp-ra f-n----e (--l) --r-i. E----- f--- q-- (---- t----- E-p-r- f-n- q-e (-l-) t-r-i- ---------------------------- Espera fins que (ell) torni. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Es--ro fi-- --e-se m---xu-uin -l- -a-----. E----- f--- q-- s- m--------- e-- c------- E-p-r- f-n- q-e s- m-e-x-g-i- e-s c-b-l-s- ------------------------------------------ Espero fins que se m’eixuguin els cabells. 0
Počkám, kým skončí film. Es-----fi-- qu- -cab- l---e-•-í----. E----- f--- q-- a---- l- p---------- E-p-r- f-n- q-e a-a-i l- p-l-l-c-l-. ------------------------------------ Espero fins que acabi la pel•lícula. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. E-p-ro -ue e- --s- ---d e--se---o-. E----- q-- e- p--- v--- e- s------- E-p-r- q-e e- p-s- v-r- e- s-m-f-r- ----------------------------------- Espero que es posi verd el semàfor. 0
Kedy ideš na dovolenku? Q--- te-n--as -e -a-anc--? Q--- t--- v-- d- v-------- Q-a- t-’- v-s d- v-c-n-e-? -------------------------- Quan te’n vas de vacances? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Ab--s -e le- -acan-e- d’--t-u? A---- d- l-- v------- d------- A-a-s d- l-s v-c-n-e- d-e-t-u- ------------------------------ Abans de les vacances d’estiu? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Sí---b-----ue-----n------s ----------’--t-u. S-- a---- q-- c------- l-- v------- d------- S-, a-a-s q-e c-m-n-i- l-s v-c-n-e- d-e-t-u- -------------------------------------------- Sí, abans que comencin les vacances d’estiu. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Rep--a el-te-l-- -b-ns---- c-m--ci -’hiver-. R----- e- t----- a---- q-- c------ l-------- R-p-r- e- t-u-a- a-a-s q-e c-m-n-i l-h-v-r-. -------------------------------------------- Repara el teulat abans que comenci l’hivern. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Renta---l-s---n- aban- de s-----a ta---. R------ l-- m--- a---- d- s---- a t----- R-n-a-t l-s m-n- a-a-s d- s-u-e a t-u-a- ---------------------------------------- Renta’t les mans abans de seure a taula. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Tan-a la-f-ne------b-ns-d- -o--ir. T---- l- f------- a---- d- s------ T-n-a l- f-n-s-r- a-a-s d- s-r-i-. ---------------------------------- Tanca la finestra abans de sortir. 0
Kedy prídeš domov? Q--n --n- -----a? Q--- v--- a c---- Q-a- v-n- a c-s-? ----------------- Quan véns a casa? 0
Po vyučovaní? D--prés d- -a -la---? D------ d- l- c------ D-s-r-s d- l- c-a-s-? --------------------- Després de la classe? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Sí---es--és---- s’--g- -----------las-e. S-- d------ q-- s----- a----- l- c------ S-, d-s-r-s q-e s-h-g- a-a-a- l- c-a-s-. ---------------------------------------- Sí, després que s’hagi acabat la classe. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. D---r-- d’h-ver--i--ut--n-a------t---- no podia-t-e--ll--. D------ d------ t----- u- a-------- j- n- p---- t--------- D-s-r-s d-h-v-r t-n-u- u- a-c-d-n-, j- n- p-d-a t-e-a-l-r- ---------------------------------------------------------- Després d’haver tingut un accident, ja no podia treballar. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. De--r-- ---p--d-e--- -eu---o--de-t---all,--e-- -----------m-r-ca. D------ d- p----- e- s-- l--- d- t------- s--- v- a--- a A------- D-s-r-s d- p-r-r- e- s-u l-o- d- t-e-a-l- s-’- v- a-a- a A-è-i-a- ----------------------------------------------------------------- Després de perdre el seu lloc de treball, se’n va anar a Amèrica. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. De---és-d----r---s --t--s----ts, -- -----r ric. D------ d----- a-- E----- U----- e- v- f-- r--- D-s-r-s d-a-a- a-s E-t-t- U-i-s- e- v- f-r r-c- ----------------------------------------------- Després d’anar als Estats Units, es va fer ric. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...