Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   eo peti ion

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [sepdek kvar]

peti ion

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? Ĉu----pov-- t-n-- --a-- -a----? Ĉ- v- p---- t---- m---- h------ Ĉ- v- p-v-s t-n-i m-a-n h-r-j-? ------------------------------- Ĉu vi povas tondi miajn harojn? 0
Nie príliš na krátko, prosím. Ne--r---allon--- m- ----s. N- t-- m-------- m- p----- N- t-o m-l-o-g-, m- p-t-s- -------------------------- Ne tro mallonge, mi petas. 0
Trochu kratšie, prosím. Iom -l----l----e, m----t--. I-- p-- m-------- m- p----- I-m p-i m-l-o-g-, m- p-t-s- --------------------------- Iom pli mallonge, mi petas. 0
Môžete vyvolať fotky? Ĉ---i -ov-- -iv-l- la -otoj-? Ĉ- v- p---- r----- l- f------ Ĉ- v- p-v-s r-v-l- l- f-t-j-? ----------------------------- Ĉu vi povas riveli la fotojn? 0
Fotky sú na CD. La f--oj ---as s-r-l- l-md----. L- f---- e---- s-- l- l-------- L- f-t-j e-t-s s-r l- l-m-i-k-. ------------------------------- La fotoj estas sur la lumdisko. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. L-----oj -st-- e- -- -o-i--. L- f---- e---- e- l- f------ L- f-t-j e-t-s e- l- f-t-l-. ---------------------------- La fotoj estas en la fotilo. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Ĉu--- p-va- ----ri m----ho------? Ĉ- v- p---- r----- m--- h-------- Ĉ- v- p-v-s r-p-r- m-a- h-r-o-o-? --------------------------------- Ĉu vi povas ripari mian horloĝon? 0
Sklo je rozbité. La ---r----t-s-ro-p-t-. L- v---- e---- r------- L- v-t-o e-t-s r-m-i-a- ----------------------- La vitro estas rompita. 0
Batéria je prázdna. L- bat-rio -s----m-lpl-na. L- b------ e---- m-------- L- b-t-r-o e-t-s m-l-l-n-. -------------------------- La baterio estas malplena. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? Ĉu -i--ovas gla----a --m-z--? Ĉ- v- p---- g---- l- ĉ------- Ĉ- v- p-v-s g-a-i l- ĉ-m-z-n- ----------------------------- Ĉu vi povas gladi la ĉemizon? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Ĉu--i -o----pu-i-i-la p--t---non? Ĉ- v- p---- p----- l- p---------- Ĉ- v- p-v-s p-r-g- l- p-n-a-o-o-? --------------------------------- Ĉu vi povas purigi la pantalonon? 0
Môžete opraviť tie topánky? Ĉu------v-s--ip--- -- -----? Ĉ- v- p---- r----- l- ŝ----- Ĉ- v- p-v-s r-p-r- l- ŝ-o-n- ---------------------------- Ĉu vi povas ripari la ŝuojn? 0
Môžete mi dať oheň? Ĉ-----p---- d-ni -l-mi-------? Ĉ- v- p---- d--- a- m- f------ Ĉ- v- p-v-s d-n- a- m- f-j-o-? ------------------------------ Ĉu vi povas doni al mi fajron? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? Ĉu-v- --va- a-ume------ŭ f-j-ilo-? Ĉ- v- h---- a-------- a- f-------- Ĉ- v- h-v-s a-u-e-o-n a- f-j-i-o-? ---------------------------------- Ĉu vi havas alumetojn aŭ fajrilon? 0
Máte popolník? Ĉu -- ha-as c---r--on? Ĉ- v- h---- c--------- Ĉ- v- h-v-s c-n-r-j-n- ---------------------- Ĉu vi havas cindrujon? 0
Fajčíte cigary? Ĉ- -i-f-mas c--ar--n? Ĉ- v- f---- c-------- Ĉ- v- f-m-s c-g-r-j-? --------------------- Ĉu vi fumas cigarojn? 0
Fajčíte cigarety? Ĉ--vi--uma-----a-edo-n? Ĉ- v- f---- c---------- Ĉ- v- f-m-s c-g-r-d-j-? ----------------------- Ĉu vi fumas cigaredojn? 0
Fajčíte fajku? Ĉu v---u--s p--o-? Ĉ- v- f---- p----- Ĉ- v- f-m-s p-p-n- ------------------ Ĉu vi fumas pipon? 0

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...