Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   ro a „cere” ceva

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [şaptezeci şi patru]

a „cere” ceva

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? M----------un-e? M- p----- t----- M- p-t-ţ- t-n-e- ---------------- Mă puteţi tunde? 0
Nie príliš na krátko, prosím. N--p--a----rt- vă-r--. N- p--- s----- v- r--- N- p-e- s-u-t- v- r-g- ---------------------- Nu prea scurt, vă rog. 0
Trochu kratšie, prosím. Ceva-ma--scur-,--ă--og. C--- m-- s----- v- r--- C-v- m-i s-u-t- v- r-g- ----------------------- Ceva mai scurt, vă rog. 0
Môžete vyvolať fotky? P-teţi--e--l--- po--l-? P----- d------- p------ P-t-ţ- d-v-l-p- p-z-l-? ----------------------- Puteţi developa pozele? 0
Fotky sú na CD. P------s--------D. P----- s--- p- C-- P-z-l- s-n- p- C-. ------------------ Pozele sunt pe CD. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. P---l---unt-în -p-ra--l--o--. P----- s--- î- a------- f---- P-z-l- s-n- î- a-a-a-u- f-t-. ----------------------------- Pozele sunt în aparatul foto. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Îmi --t------pa-a -ea-u-? Î-- p----- r----- c------ Î-i p-t-ţ- r-p-r- c-a-u-? ------------------------- Îmi puteţi repara ceasul? 0
Sklo je rozbité. St-cla es-e -pa-t-. S----- e--- s------ S-i-l- e-t- s-a-t-. ------------------- Sticla este spartă. 0
Batéria je prázdna. B-te--- -ste go--ă. B------ e--- g----- B-t-r-a e-t- g-a-ă- ------------------- Bateria este goală. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? Î-- put--i---lc--că---a? Î-- p----- c---- c------ Î-i p-t-ţ- c-l-a c-m-ş-? ------------------------ Îmi puteţi călca cămaşa? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Îm- -ut----cură-a--antalon--? Î-- p----- c----- p---------- Î-i p-t-ţ- c-r-ţ- p-n-a-o-i-? ----------------------------- Îmi puteţi curăţa pantalonii? 0
Môžete opraviť tie topánky? Îm- ----ţ--r--ar- ---to-ii? Î-- p----- r----- p-------- Î-i p-t-ţ- r-p-r- p-n-o-i-? --------------------------- Îmi puteţi repara pantofii? 0
Môžete mi dať oheň? Î-i d--i-vă r-g -n f--? Î-- d--- v- r-- u- f--- Î-i d-ţ- v- r-g u- f-c- ----------------------- Îmi daţi vă rog un foc? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? A-e-- -hibr--e-sa- - br--h---? A---- c------- s-- o b-------- A-e-i c-i-r-t- s-u o b-i-h-t-? ------------------------------ Aveţi chibrite sau o brichetă? 0
Máte popolník? A-e------cr--ieră? A---- o s--------- A-e-i o s-r-m-e-ă- ------------------ Aveţi o scrumieră? 0
Fajčíte cigary? F-m--i -i----? F----- ţ------ F-m-ţ- ţ-g-r-? -------------- Fumaţi ţigări? 0
Fajčíte cigarety? F--a---ţiga--te? F----- ţ-------- F-m-ţ- ţ-g-r-t-? ---------------- Fumaţi ţigarete? 0
Fajčíte fajku? F-ma-i p-pă? F----- p---- F-m-ţ- p-p-? ------------ Fumaţi pipă? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...