Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   cs žádat o něco

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [sedmdesát čtyři]

žádat o něco

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? M--e-e--i--s--í----vl-sy? M----- m- o------- v----- M-ž-t- m- o-t-í-a- v-a-y- ------------------------- Můžete mi ostříhat vlasy? 0
Nie príliš na krátko, prosím. N- mo--nak-á-ko,-p---ím. N- m-- n-------- p------ N- m-c n-k-á-k-, p-o-í-. ------------------------ Ne moc nakrátko, prosím. 0
Trochu kratšie, prosím. O -ě-o---atš---p--s-m. O n--- k------ p------ O n-c- k-a-š-, p-o-í-. ---------------------- O něco kratší, prosím. 0
Môžete vyvolať fotky? Může----i---vo--t-fotk-? M----- m- v------ f----- M-ž-t- m- v-v-l-t f-t-y- ------------------------ Můžete mi vyvolat fotky? 0
Fotky sú na CD. Fo-k- ---- n---é-éč-u. F---- j--- n- c------- F-t-y j-o- n- c-d-č-u- ---------------------- Fotky jsou na cédéčku. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. F--k---so- v- -oť---. F---- j--- v- f------ F-t-y j-o- v- f-ť-k-. --------------------- Fotky jsou ve foťáku. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Můžet- -pr-vit-t- ho--nk-? M----- o------ t- h------- M-ž-t- o-r-v-t t- h-d-n-y- -------------------------- Můžete opravit ty hodinky? 0
Sklo je rozbité. Sklí--o -e --z-i-é. S------ j- r------- S-l-č-o j- r-z-i-é- ------------------- Sklíčko je rozbité. 0
Batéria je prázdna. B---r-e-j- -rá---á. B------ j- p------- B-t-r-e j- p-á-d-á- ------------------- Baterie je prázdná. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? Můž--e -yže-l-t -----ši--? M----- v------- t- k------ M-ž-t- v-ž-h-i- t- k-š-l-? -------------------------- Můžete vyžehlit tu košili? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Mů-ete -yči-ti- -y--alh--y? M----- v------- t- k------- M-ž-t- v-č-s-i- t- k-l-o-y- --------------------------- Můžete vyčistit ty kalhoty? 0
Môžete opraviť tie topánky? M-žete ---av-t--- b---? M----- o------ t- b---- M-ž-t- o-r-v-t t- b-t-? ----------------------- Můžete opravit ty boty? 0
Môžete mi dať oheň? M--ete-----ři-----? M----- m- p-------- M-ž-t- m- p-i-á-i-? ------------------- Můžete mi připálit? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? M--e --p-l-- n-b--za----v-č? M--- z------ n--- z--------- M-t- z-p-l-y n-b- z-p-l-v-č- ---------------------------- Máte zápalky nebo zapalovač? 0
Máte popolník? M---te-------nés---op--ník? M----- m- p------ p-------- M-ž-t- m- p-i-é-t p-p-l-í-? --------------------------- Můžete mi přinést popelník? 0
Fajčíte cigary? K--ř--- dout-íky? K------ d-------- K-u-í-e d-u-n-k-? ----------------- Kouříte doutníky? 0
Fajčíte cigarety? Ko--íte---g-r-t-? K------ c-------- K-u-í-e c-g-r-t-? ----------------- Kouříte cigarety? 0
Fajčíte fajku? K--ř-t--d--ku? K------ d----- K-u-í-e d-m-u- -------------- Kouříte dýmku? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...