Slovníček fráz

sk Práca   »   et Töö

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [viiskümmend viis]

Töö

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Mi- o- t--- e-------? Mis on teie elukutse? 0
Môj muž je povolaním lekár. Mu m--- o- a---. Mu mees on arst. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Ma t----- p---- k----- m-------------. Ma töötan poole kohaga meditsiiniõena. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Va---- s---- m- p--------. Varsti saame me pensionit. 0
Ale dane sú vysoké. Ku-- m----- o- k-----. Kuid maksud on kõrged. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Ja t---------------- o- k- k----. Ja tervisekindlustus on ka kõrge. 0
Čím by si raz chcel byť? Ke----- s- s---- t----? Kelleks sa saada tahad? 0
Chcel by som byť inžinierom. Ma t---- i--------- s----. Ma tahan inseneriks saada. 0
Chcem študovať na univerzite. Ma t---- ü-------- õ-----. Ma tahan ülikoolis õppida. 0
Som praktikant. Ma o--- p---------. Ma olen praktikant. 0
Nezarábam veľa. Ma e- t---- p----. Ma ei teeni palju. 0
Praxujem v zahraničí. Ma t--- p-------- v--------. Ma teen praktikat välismaal. 0
Toto je môj šéf. Se- o- m--- ü-----. See on minu ülemus. 0
Mám milých kolegov. Mu- o- m-------- k--------. Mul on meeldivad kolleegid. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Lõ--- a--- k---- m- a---- s------. Lõuna ajal käime me alati sööklas. 0
Hľadám prácu. Ma o---- t-------. Ma otsin töökohta. 0
Už rok som nezamestnaný. Ma o--- j--- a---- o---- t----. Ma olen juba aasta olnud töötu. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Se---- r----- o- l---- p---- t------. Selles riigis on liiga palju töötuid. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?