Slovníček fráz

sk Práca   »   be Праца

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [пяцьдзесят пяць]

55 [pyats’dzesyat pyats’]

Праца

[Pratsa]

slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Кі- В- п-------? Кім Вы працуеце? 0
K-- V- p---------? Kі- V- p---------? Kіm Vy pratsuetse? K-m V- p-a-s-e-s-? -----------------?
Môj muž je povolaním lekár. Мо- м-- п- п------- д-----. Мой муж па прафесіі доктар. 0
M-- m--- p- p------- d-----. Mo- m--- p- p------- d-----. Moy muzh pa prafesіі doktar. M-y m-z- p- p-a-e-і- d-k-a-. ---------------------------.
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Я п----- н- п-------- м---------. Я працую на паўстаўкі медсястрой. 0
Y- p------- n- p-------- m----------. Ya p------- n- p-------- m----------. Ya pratsuyu na paustaukі medsyastroy. Y- p-a-s-y- n- p-u-t-u-і m-d-y-s-r-y. ------------------------------------.
Čoskoro dostaneme dôchodok. Ху--- м- в------ н- п-----. Хутка мы выйдзем на пенсію. 0
K----- m- v------ n- p------. Kh---- m- v------ n- p------. Khutka my vyydzem na pensіyu. K-u-k- m- v-y-z-m n- p-n-і-u. ----------------------------.
Ale dane sú vysoké. Ал- п------ в------. Але падаткі высокія. 0
A-- p------ v-------. Al- p------ v-------. Ale padatkі vysokіya. A-e p-d-t-і v-s-k-y-. --------------------.
A zdravotné poistenie je vysoké. І с---------- н- в------ х------ д------. І страхаванне на выпадак хваробы дарагое. 0
І s----------- n- v------ k------- d------. І s----------- n- v------ k------- d------. І strakhavanne na vypadak khvaroby daragoe. І s-r-k-a-a-n- n- v-p-d-k k-v-r-b- d-r-g-e. ------------------------------------------.
Čím by si raz chcel byť? Кі- т- х---- с----? Кім ты хочаш стаць? 0
K-- t- k------- s----’? Kі- t- k------- s-----? Kіm ty khochash stats’? K-m t- k-o-h-s- s-a-s’? ---------------------’?
Chcel by som byť inžinierom. Я ж---- с---- і--------. Я жадаю стаць інжынерам. 0
Y- z------ s----’ і---------. Ya z------ s----- і---------. Ya zhadayu stats’ іnzhyneram. Y- z-a-a-u s-a-s’ і-z-y-e-a-. ----------------’-----------.
Chcem študovať na univerzite. Я ж---- в------ в- у-----------. Я жадаю вучыцца ва універсітэце. 0
Y- z------ v--------- v- u------------. Ya z------ v--------- v- u------------. Ya zhadayu vuchytstsa va unіversіtetse. Y- z-a-a-u v-c-y-s-s- v- u-і-e-s-t-t-e. --------------------------------------.
Som praktikant. Я п---------. Я практыкант. 0
Y- p---------. Ya p---------. Ya praktykant. Y- p-a-t-k-n-. -------------.
Nezarábam veľa. Я з------- н-----. Я зарабляю няшмат. 0
Y- z--------- n-------. Ya z--------- n-------. Ya zarablyayu nyashmat. Y- z-r-b-y-y- n-a-h-a-. ----------------------.
Praxujem v zahraničí. Я п------- п------- з- м----. Я праходжу практыку за мяжой. 0
Y- p--------- p------- z- m------. Ya p--------- p------- z- m------. Ya prakhodzhu praktyku za myazhoy. Y- p-a-h-d-h- p-a-t-k- z- m-a-h-y. ---------------------------------.
Toto je môj šéf. Гэ-- м-- н--------. Гэта мой начальнік. 0
G--- m-- n-----’n--. Ge-- m-- n---------. Geta moy nachal’nіk. G-t- m-y n-c-a-’n-k. ---------------’---.
Mám milých kolegov. У м--- п------- к-----. У мяне прыемныя калегі. 0
U m---- p-------- k-----. U m---- p-------- k-----. U myane pryemnyya kalegі. U m-a-e p-y-m-y-a k-l-g-. ------------------------.
Napoludnie ideme vždy do jedálne. У а--- м- з------ х----- у с-------. У абед мы заўсёды ходзім у сталоўку. 0
U a--- m- z------ k------ u s-------. U a--- m- z------ k------ u s-------. U abed my zausedy khodzіm u stalouku. U a-e- m- z-u-e-y k-o-z-m u s-a-o-k-. ------------------------------------.
Hľadám prácu. Я ш---- м---- п----. Я шукаю месца працы. 0
Y- s------ m----- p-----. Ya s------ m----- p-----. Ya shukayu mestsa pratsy. Y- s-u-a-u m-s-s- p-a-s-. ------------------------.
Už rok som nezamestnaný. Я ў-- г-- б----------. Я ўжо год беспрацоўны. 0
Y- u--- g-- b-----------. Ya u--- g-- b-----------. Ya uzho god bespratsouny. Y- u-h- g-d b-s-r-t-o-n-. ------------------------.
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. У г---- к----- з------ ш--- б-----------. У гэтай краіне занадта шмат беспрацоўных. 0
U g---- k----- z------ s---- b-------------. U g---- k----- z------ s---- b-------------. U getay kraіne zanadta shmat bespratsounykh. U g-t-y k-a-n- z-n-d-a s-m-t b-s-r-t-o-n-k-. -------------------------------------------.

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?