Slovníček fráz

sk Práca   »   cs Práce

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [padesát pět]

Práce

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Č-m-s- -i-í--? Č-- s- ž------ Č-m s- ž-v-t-? -------------- Čím se živíte? 0
Môj muž je povolaním lekár. M---m-n--- je-po-o----- l-k--. M-- m----- j- p-------- l----- M-j m-n-e- j- p-v-l-n-m l-k-ř- ------------------------------ Můj manžel je povoláním lékař. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Já pracuji-jako------------e-tra-n- --- -vaz-u. J- p------ j--- z-------- s----- n- p-- ú------ J- p-a-u-i j-k- z-r-v-t-í s-s-r- n- p-l ú-a-k-. ----------------------------------------------- Já pracuji jako zdravotní sestra na půl úvazku. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. B-z--p--dem- d- d-ch---. B--- p------ d- d------- B-z- p-j-e-e d- d-c-o-u- ------------------------ Brzy půjdeme do důchodu. 0
Ale dane sú vysoké. A-- d--ě j-o- vy-oké. A-- d--- j--- v------ A-e d-n- j-o- v-s-k-. --------------------- Ale daně jsou vysoké. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. A---r----ní-po-i--ění j- d-a-é. A z-------- p-------- j- d----- A z-r-v-t-í p-j-š-ě-í j- d-a-é- ------------------------------- A zdravotní pojištění je drahé. 0
Čím by si raz chcel byť? Č---c--e- -ed-o----t? Č-- c---- j----- b--- Č-m c-c-š j-d-o- b-t- --------------------- Čím chceš jednou být? 0
Chcel by som byť inžinierom. C---l-/ ch-ěla--yc- být --ž-n---m /-i--e--r--u. C---- / c----- b--- b-- i-------- / i---------- C-t-l / c-t-l- b-c- b-t i-ž-n-r-m / i-ž-n-r-o-. ----------------------------------------------- Chtěl / chtěla bych být inženýrem / inženýrkou. 0
Chcem študovať na univerzite. Chci--í--na-uni----i--. C--- j-- n- u---------- C-c- j-t n- u-i-e-z-t-. ----------------------- Chci jít na univerzitu. 0
Som praktikant. J-e------t-ž-. J--- n- s----- J-e- n- s-á-i- -------------- Jsem na stáži. 0
Nezarábam veľa. N----ělá--- m--. N---------- m--- N-v-d-l-v-m m-c- ---------------- Nevydělávám moc. 0
Praxujem v zahraničí. Dělá- --á--- --h------. D---- s--- v z--------- D-l-m s-á- v z-h-a-i-í- ----------------------- Dělám stáž v zahraničí. 0
Toto je môj šéf. T- ---m---šé-. T- j- m-- š--- T- j- m-j š-f- -------------- To je můj šéf. 0
Mám milých kolegov. Mám-m-lé--p---pr-co-níky. M-- m--- s--------------- M-m m-l- s-o-u-r-c-v-í-y- ------------------------- Mám milé spolupracovníky. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. V po---n- -de-- --d- d- ---tý-y. V p------ j---- v--- d- k------- V p-l-d-e j-e-e v-d- d- k-n-ý-y- -------------------------------- V poledne jdeme vždy do kantýny. 0
Hľadám prácu. Hled-m-p-áci. H----- p----- H-e-á- p-á-i- ------------- Hledám práci. 0
Už rok som nezamestnaný. Už--ok -se--n--a-ěst-aný --n-zam-st-a-á. U- r-- j--- n----------- / n------------ U- r-k j-e- n-z-m-s-n-n- / n-z-m-s-n-n-. ---------------------------------------- Už rok jsem nezaměstnaný / nezaměstnaná. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. V --t--z-mi je--ř-l-š----ho nez--ě--n--ýc-. V t--- z--- j- p----- m---- n-------------- V t-t- z-m- j- p-í-i- m-o-o n-z-m-s-n-n-c-. ------------------------------------------- V této zemi je příliš mnoho nezaměstnaných. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?