Slovníček fráz

sk U lekára   »   no Hos legen

57 [päťdesiatsedem]

U lekára

U lekára

57 [femtisju]

Hos legen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Som objednadný u lekára. J-g h-----m- -os l--e-. J-- h-- t--- h-- l----- J-g h-r t-m- h-s l-g-n- ----------------------- Jeg har time hos legen. 0
Mám termín o desiatej. Je------t--e-k---k- -i. J-- h-- t--- k----- t-- J-g h-r t-m- k-o-k- t-. ----------------------- Jeg har time klokka ti. 0
Ako sa voláte? Hv--e- --v----ditt? H-- e- n----- d---- H-a e- n-v-e- d-t-? ------------------- Hva er navnet ditt? 0
Prosím posaďte sa do čakárne. Vennl-g-t sett-deg-p------e--m-et. V-------- s--- d-- p- v----------- V-n-l-g-t s-t- d-g p- v-n-e-o-m-t- ---------------------------------- Vennligst sett deg på venterommet. 0
Lekár hneď príde. Leg-n-kommer s-ar-. L---- k----- s----- L-g-n k-m-e- s-a-t- ------------------- Legen kommer snart. 0
V akej poistovni ste poistený? Hvor ---d- -ors-kre-? H--- e- d- f--------- H-o- e- d- f-r-i-r-t- --------------------- Hvor er du forsikret? 0
Čo pre Vás môžem urobiť? Hva kan --g hjel-e ----me-? H-- k-- j-- h----- d-- m--- H-a k-n j-g h-e-p- d-g m-d- --------------------------- Hva kan jeg hjelpe deg med? 0
Máte bolesti? Har-du s-erte-? H-- d- s------- H-r d- s-e-t-r- --------------- Har du smerter? 0
Kde to bolí? Hvo- e- -et-von-t? H--- e- d-- v----- H-o- e- d-t v-n-t- ------------------ Hvor er det vondt? 0
Mám stále bolesti chrbta. Je---ar-al--i-----dt-i-ryggen. J-- h-- a----- v---- i r------ J-g h-r a-l-i- v-n-t i r-g-e-. ------------------------------ Jeg har alltid vondt i ryggen. 0
Často mávam bolesti hlavy. J-----r -fte ho-epin-. J-- h-- o--- h-------- J-g h-r o-t- h-d-p-n-. ---------------------- Jeg har ofte hodepine. 0
Niekedy mám bolesti brucha. Jeg---r av--g -il v---t-i ---e-. J-- h-- a- o- t-- v---- i m----- J-g h-r a- o- t-l v-n-t i m-g-n- -------------------------------- Jeg har av og til vondt i magen. 0
Vyzlečte sa do pol pása! Ka--d- -a av deg-top-e- /---j-r-a---gens--en? K-- d- t- a- d-- t----- / s------ / g-------- K-n d- t- a- d-g t-p-e- / s-j-r-a / g-n-e-e-? --------------------------------------------- Kan du ta av deg toppen / skjorta / genseren? 0
Ľahnite si prosím na ležadlo! K-- -- legg- deg -å ben---? K-- d- l---- d-- p- b------ K-n d- l-g-e d-g p- b-n-e-? --------------------------- Kan du legge deg på benken? 0
Krvný tlak je v poriadku. B-o-t-y-k-- -- i o-den. B---------- e- i o----- B-o-t-y-k-t e- i o-d-n- ----------------------- Blodtrykket er i orden. 0
Dám Vám injekciu. J-g-gir d-g e--s-rø-te. J-- g-- d-- e- s------- J-g g-r d-g e- s-r-y-e- ----------------------- Jeg gir deg en sprøyte. 0
Dám Vám tabletky. Jeg --- deg --b-et-er. J-- g-- d-- t--------- J-g g-r d-g t-b-e-t-r- ---------------------- Jeg gir deg tabletter. 0
Predpíšem Vám recept do lekárne. J-- --r d-g--n-r-s-pt --- a-o-e-e-. J-- g-- d-- e- r----- t-- a-------- J-g g-r d-g e- r-s-p- t-l a-o-e-e-. ----------------------------------- Jeg gir deg en resept til apoteket. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!