Slovníček fráz

sk V reštaurácii 2   »   no På restaurant 2

30 [tridsať]

V reštaurácii 2

V reštaurácii 2

30 [tretti]

På restaurant 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Jablkovú šťavu, prosím. En-e--e--ic-------. E- e--------- t---- E- e-l-j-i-e- t-k-. ------------------- En eplejuice, takk. 0
Limonádu, prosím. E- b---,-ta--. E- b---- t---- E- b-u-, t-k-. -------------- En brus, takk. 0
Paradajkovú šťavu, prosím. En--om--ju-c----ak-. E- t---------- t---- E- t-m-t-u-c-, t-k-. -------------------- En tomatjuice, takk. 0
Prosím si pohár červeného vína. Je- v-- -j--ne--- et -la-----dv-n. J-- v-- g----- h- e- g---- r------ J-g v-l g-e-n- h- e- g-a-s r-d-i-. ---------------------------------- Jeg vil gjerne ha et glass rødvin. 0
Prosím si pohár bieleho vína. J-g-vil--j-r---ha ---gla-- h-it-i-. J-- v-- g----- h- e- g---- h------- J-g v-l g-e-n- h- e- g-a-s h-i-v-n- ----------------------------------- Jeg vil gjerne ha et glass hvitvin. 0
Prosím si fľašu šampanského. J-- --l--j--n- ha----f-a-k--m-ss------. J-- v-- g----- h- e- f----- m---------- J-g v-l g-e-n- h- e- f-a-k- m-s-e-e-d-. --------------------------------------- Jeg vil gjerne ha en flaske musserende. 0
Máš rád(rada) ryby? L---- du ---k? L---- d- f---- L-k-r d- f-s-? -------------- Liker du fisk? 0
Máš rád (rada) hovädzie mäso? Like- -- o--ek-øtt? L---- d- o--------- L-k-r d- o-s-k-ø-t- ------------------- Liker du oksekjøtt? 0
Máš rád (rada) bravčové mäso? L---r----s--n? L---- d- s---- L-k-r d- s-i-? -------------- Liker du svin? 0
Dám si niečo bez mäsa. J----il ---r----a -o- -t-n ---t-. J-- v-- g----- h- n-- u--- k----- J-g v-l g-e-n- h- n-e u-e- k-ø-t- --------------------------------- Jeg vil gjerne ha noe uten kjøtt. 0
Dám si zeleninovú misu. J-g-vi---je-ne-h- -n -r-nnsa-ta--e----. J-- v-- g----- h- e- g----------------- J-g v-l g-e-n- h- e- g-ø-n-a-t-l-e-k-n- --------------------------------------- Jeg vil gjerne ha en grønnsaktallerken. 0
Dám si niečo, čo sa nepripravuje dlho. J-g--i- -j-rn- -a-noe---m -kk--t-r--ang--i-. J-- v-- g----- h- n-- s-- i--- t-- l--- t--- J-g v-l g-e-n- h- n-e s-m i-k- t-r l-n- t-d- -------------------------------------------- Jeg vil gjerne ha noe som ikke tar lang tid. 0
Prosíte si to s ryžou? Vi-----ha-ris -il? V-- d- h- r-- t--- V-l d- h- r-s t-l- ------------------ Vil du ha ris til? 0
Prosíte si to s cestovinami? V-- -u--a-pa--a-t-l? V-- d- h- p---- t--- V-l d- h- p-s-a t-l- -------------------- Vil du ha pasta til? 0
Prosíte si to so zemiakmi? V-l du ---po-e-er t--? V-- d- h- p------ t--- V-l d- h- p-t-t-r t-l- ---------------------- Vil du ha poteter til? 0
To mi nechutí. De--s--ker-i-k- g-dt. D-- s----- i--- g---- D-t s-a-e- i-k- g-d-. --------------------- Det smaker ikke godt. 0
Jedlo je studené. Ma--n er k-l-. M---- e- k---- M-t-n e- k-l-. -------------- Maten er kald. 0
To som si neobjednal. Det v-r--kk- d-t------e----t-. D-- v-- i--- d-- j-- b-------- D-t v-r i-k- d-t j-g b-s-i-t-. ------------------------------ Det var ikke det jeg bestilte. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a reklama

Reklama predstavuje osobitnú formu komunikácie. Chce vytvoriť kontakt medzi výrobcom a zákazníkom. Ako každý druh komunikácie má aj reklama svoju dlhú históriu. Už v antike boli propagovaní politici alebo krčmy. Jazyk reklamy využíva zvláštne prvky rétoriky. Keďže má určitý cieľ, ide o plánovanú komunikáciu. Mal by upútať našu pozornosť, vzbudiť náš záujem. Predovšetkým by sme si ale mali propagovaný výrobok chcieť kúpiť. Jazyk reklamy je preto spravidla veľmi jednoduchý. Používa len málo slov a jednoduché slogany. Tým by sme mali byť schopní si obsah dobre zapamätať. Časté sú niektoré slovné druhy ako adjektíva a superlatívy. Opisujú výrobok ako obzvlášť výhodný. Jazyk reklamy je preto väčšinou veľmi pozitívne zafarbený. Zaujímavé je, že jazyk reklamy vždy ovplyvňuje kultúra. Znamená to, že vypovedá veľa o spoločnosti. V mnohých krajinách dnes prevládajú pojmy ako krása a mladosť. Aj slová budúcnosť a istota sa vyskytujú veľmi často. Najmä západné spoločnosti rady používajú angličtinu. Angličtina je považovaná za modernú a medzinárodnú. Preto je vhodná pre technické produkty. Prvky z románskych jazykov sa zase hodia pre pôžitky a vášeň. Používajú sa u potravín alebo kozmetiky. Ten, kto používa dialekt, chce zdôrazniť vlasť a tradíciu. Názvy produktov sú často neologizmy, teda novovzniknuté slová. Väčšinou nemajú žiadny význam, ale dobre znejú. Mnohé názvy produktov môžu ale urobiť doslova dieru do sveta! Z názvu vysávača vzniklo dokonca sloveso - to hoover !