Slovníček fráz

sk Vybavovanie   »   no Gjøre ærender

51 [päťdesiatjeden]

Vybavovanie

Vybavovanie

51 [femtién / en og femti]

Gjøre ærender

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Chcem ísť do knižnice. J-g-sk------b-bli-te-e-. Jeg skal på biblioteket. J-g s-a- p- b-b-i-t-k-t- ------------------------ Jeg skal på biblioteket. 0
Chcem ísť do kníhkupectva. J-- s--l-p- ---h-nd----. Jeg skal på bokhandelen. J-g s-a- p- b-k-a-d-l-n- ------------------------ Jeg skal på bokhandelen. 0
Chcem ísť do stánku. J-g-s----g- --- k----en. Jeg skal gå til kiosken. J-g s-a- g- t-l k-o-k-n- ------------------------ Jeg skal gå til kiosken. 0
Chcem si požičať knihu. J-g------l--e-e---o-. Jeg skal låne ei bok. J-g s-a- l-n- e- b-k- --------------------- Jeg skal låne ei bok. 0
Chcem si kúpiť knihu. Je- s-a- ---p---i--o-. Jeg skal kjøpe ei bok. J-g s-a- k-ø-e e- b-k- ---------------------- Jeg skal kjøpe ei bok. 0
Chcem si kúpiť noviny. Je--sk-l-kj-pe -i ---s. Jeg skal kjøpe ei avis. J-g s-a- k-ø-e e- a-i-. ----------------------- Jeg skal kjøpe ei avis. 0
Chcem ísť do knižnice, aby som si požičala knihu. J-g -kal-på --b-i-tek-------å-låne ---bok. Jeg skal på biblioteket for å låne ei bok. J-g s-a- p- b-b-i-t-k-t f-r å l-n- e- b-k- ------------------------------------------ Jeg skal på biblioteket for å låne ei bok. 0
Chcem ísť do kníhkupectva, aby som kúpila knihu. J----kal-p- bok--ndelen for-å-----e ------. Jeg skal på bokhandelen for å kjøpe ei bok. J-g s-a- p- b-k-a-d-l-n f-r å k-ø-e e- b-k- ------------------------------------------- Jeg skal på bokhandelen for å kjøpe ei bok. 0
Chcem ísť do stánku, aby som kúpila noviny. J-----al til -i--ken --r å--jøp- e------. Jeg skal til kiosken for å kjøpe ei avis. J-g s-a- t-l k-o-k-n f-r å k-ø-e e- a-i-. ----------------------------------------- Jeg skal til kiosken for å kjøpe ei avis. 0
Chcem ísť do optiky. J-g-s-----------ik----. Jeg skal til optikeren. J-g s-a- t-l o-t-k-r-n- ----------------------- Jeg skal til optikeren. 0
Chcem ísť do supermarketu. Jeg---al-g--ti---u--rm-r--det. Jeg skal gå til supermarkedet. J-g s-a- g- t-l s-p-r-a-k-d-t- ------------------------------ Jeg skal gå til supermarkedet. 0
Chcem ísť k pekárovi. Jeg--ka- t-l-b--eren. Jeg skal til bakeren. J-g s-a- t-l b-k-r-n- --------------------- Jeg skal til bakeren. 0
Chcem kúpiť okuliare. J-g ska---j-p--b-il--r. Jeg skal kjøpe briller. J-g s-a- k-ø-e b-i-l-r- ----------------------- Jeg skal kjøpe briller. 0
Chcem kúpiť ovocie a zeleninu. Jeg-skal-k---e f-----o- gr-nnsaker. Jeg skal kjøpe frukt og grønnsaker. J-g s-a- k-ø-e f-u-t o- g-ø-n-a-e-. ----------------------------------- Jeg skal kjøpe frukt og grønnsaker. 0
Chcem kúpiť žemle a chlieb. Jeg skal-kjø-- ru-d--ykker-o- -rød. Jeg skal kjøpe rundstykker og brød. J-g s-a- k-ø-e r-n-s-y-k-r o- b-ø-. ----------------------------------- Jeg skal kjøpe rundstykker og brød. 0
Chcem ísť do optiky, aby som kúpil(a) okuliare. Jeg ---l til--p--ke-en f-r ---j-----r-l-e-. Jeg skal til optikeren for å kjøpe briller. J-g s-a- t-l o-t-k-r-n f-r å k-ø-e b-i-l-r- ------------------------------------------- Jeg skal til optikeren for å kjøpe briller. 0
Chcem ísť do supermarketu, aby som kúpil(a) ovocie a zeleninu. Jeg ---l-til-----rmar-edet for-- kjø-- ---kt o- -r--n-ake-. Jeg skal til supermarkedet for å kjøpe frukt og grønnsaker. J-g s-a- t-l s-p-r-a-k-d-t f-r å k-ø-e f-u-t o- g-ø-n-a-e-. ----------------------------------------------------------- Jeg skal til supermarkedet for å kjøpe frukt og grønnsaker. 0
Chcem ísť do pekárne, aby som kúpil(a) žemle a chlieb. J-- -k-l-til ---e-e- --r å --ø-e-r-nd-ty--er o- b---. Jeg skal til bakeren for å kjøpe rundstykker og brød. J-g s-a- t-l b-k-r-n f-r å k-ø-e r-n-s-y-k-r o- b-ø-. ----------------------------------------------------- Jeg skal til bakeren for å kjøpe rundstykker og brød. 0

Minoritné jazyky v Európe

V Európe sa hovorí mnohými jazykmi. Väčšina z nich patrí k indoeurópskej skupine. Okrem veľkých národných jazykov tu nájdeme aj menšie jazyky. Sú to minoritné jazyky. Minoritné jazyky sú iné, ako jazyky úradné. Ale nie sú to dialekty. Nie sú to ani jazyky imigrantov. Minoritné jazyky sú vždy etnického pôvodu. To znamená, že sú to jazyky špecifických etnických skupín. V takmer každej európskej krajine sú nejaké minoritné jazyky. V Európskej únii je to dokopy cca 40 jazykov. Niektorými minoritnými jazykmi sa hovorí len v jednej krajine. Medzi také patrí lužická srbčina v Nemecku. Rómčinou sa naopak hovorí v mnohých európskych krajinách. Minoritné jazyky majú zvláštne postavenie. Pretože nimi hovorí len relatívne malá skupina ľudí. Tieto skupiny si nemôžu dovoliť vybudovať vlastné školy. Je pre nich tiež ťažké vydávať vlastnú literatúru. V dôsledku toho hrozí mnohým minoritným jazykom vymretie. Európska únia chce minoritné jazyky chrániť. Pretože každý jazyk je dôležitou súčasťou kultúry a identity. Niektoré národy nemajú vlastný štát a existujú len ako menšiny. Na podporu ich jazykov existujú rôzne programy a projekty. S ich pomocou by sa mala zachovať aj kultúra menších etnických skupín. Napriek tomu mnohé minoritné jazyky čoskoro vymiznú. Medzi ne patrí livončina, ktorou sa hovorí v jednej provincii Lotyšska. Používa ju dnes už len asi 20 rodených hovoriacich. Livončina je tak najmenším jazykom na svete ...