Slovníček fráz

sk Čítať a písať   »   no Lese og skrive

6 [šesť]

Čítať a písať

Čítať a písať

6 [seks]

Lese og skrive

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Čítam. Je---es-r. J-- l----- J-g l-s-r- ---------- Jeg leser. 0
Čítam písmeno. J-g-le--- -n ----ta-. J-- l---- e- b------- J-g l-s-r e- b-k-t-v- --------------------- Jeg leser en bokstav. 0
Čítam slovo. Jeg l--er -- or-. J-- l---- e- o--- J-g l-s-r e- o-d- ----------------- Jeg leser et ord. 0
Čítam vetu. Je--l-ser-en s-t--ng. J-- l---- e- s------- J-g l-s-r e- s-t-i-g- --------------------- Jeg leser en setning. 0
Čítam list. J-g-l--e---t bre-. J-- l---- e- b---- J-g l-s-r e- b-e-. ------------------ Jeg leser et brev. 0
Čítam knihu. Je--l---r--- bo-. J-- l---- e- b--- J-g l-s-r e- b-k- ----------------- Jeg leser ei bok. 0
Čítam. Je--l--e-. J-- l----- J-g l-s-r- ---------- Jeg leser. 0
Čítaš. Du--e---. D- l----- D- l-s-r- --------- Du leser. 0
Číta. Han--es-r. H-- l----- H-n l-s-r- ---------- Han leser. 0
Píšem. Je- -k--v-r. J-- s------- J-g s-r-v-r- ------------ Jeg skriver. 0
Píšem písmeno. Je--sk-ive- en--o-st--. J-- s------ e- b------- J-g s-r-v-r e- b-k-t-v- ----------------------- Jeg skriver en bokstav. 0
Píšem slovo. Je- -kr-ver-e- o-d. J-- s------ e- o--- J-g s-r-v-r e- o-d- ------------------- Jeg skriver et ord. 0
Píšem vetu. J-g -k-iver--n setnin-. J-- s------ e- s------- J-g s-r-v-r e- s-t-i-g- ----------------------- Jeg skriver en setning. 0
Píšem list. Jeg -kr-ve- et b-ev. J-- s------ e- b---- J-g s-r-v-r e- b-e-. -------------------- Jeg skriver et brev. 0
Píšem knihu. Je- s--ive---- b--. J-- s------ e- b--- J-g s-r-v-r e- b-k- ------------------- Jeg skriver ei bok. 0
Píšem. J-- -kriv--. J-- s------- J-g s-r-v-r- ------------ Jeg skriver. 0
Píšeš. D--sk-iver. D- s------- D- s-r-v-r- ----------- Du skriver. 0
Píše. Ha--s---v--. H-- s------- H-n s-r-v-r- ------------ Han skriver. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Internacionalizmy

Globalizácia nevynechala ani jazyky. Je to zrejmé z výrazného nárastu internacionalizmov. Internacionalizmy sú slová, ktoré sa vyskytujú vo viacerých jazykoch. Dané slová majú pritom rovnaký alebo podobný význam. Výslovnosť je často rovnaká. Aj ich pravopis je väčšinou podobný. Zaujímavé je rozširovanie internacionalizmov. Hranice pri ňom nehrajú rolu. Teda tie geografické. A najmä nie jazykové. Sú slová, ktorým rozumejú ľudia všade na svete. Dobrým príkladom je napríklad slovo hotel. To existuje snáď všade na svete. Mnoho internacionalizmov sa vyskytuje i vo vede. Aj technické pojmy sa rozširujú rýchlo a po celom svete. Staré internacionalizmy majú spoločné korene. Sú odvodené z rovnakého slova. Ich základ väčšinou tvorí vypožičané slovo. Znamená to, že slová sa jednoducho prevezmú do iného jazyka. Pri preberaní hrá dôležitú úlohu kultúrne prostredie. Každá civilizácia má svoje vlastné tradície. Nové pojmy sa preto neuchytia všade. O tom, ktoré slová sa prevezmú, rozhodujú kultúrne normy. Niektoré predmety nájdeme iba v určitých častiach krajiny. Iné predmety sa veľmi rýchlo rozšíria po celom svete. Len keď sa rozšíri predmet, rozšíri sa aj jej názov. To je práve na internacionalizmoch zaujímavé. Keď spoznáme jazyk, spoznáme vždy aj kultúru ....