Slovníček fráz

sk U lekára   »   kk At the doctor

57 [päťdesiatsedem]

U lekára

U lekára

57 [елу жеті]

57 [elw jeti]

At the doctor

[Därigerde]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
Som objednadný u lekára. Мен дәр-ге-г- -азылғ-----. М-- д-------- ж----------- М-н д-р-г-р-е ж-з-л-а-м-н- -------------------------- Мен дәрігерге жазылғанмын. 0
M-----r----ge --z----n---. M-- d-------- j----------- M-n d-r-g-r-e j-z-l-a-m-n- -------------------------- Men därigerge jazılğanmın.
Mám termín o desiatej. Мені----ы-д-- у-қыты-са--- о-. М--- қ------- у----- с---- о-- М-н- қ-б-л-а- у-қ-т- с-ғ-т о-. ------------------------------ Мені қабылдау уақыты сағат он. 0
M-ni qa-ı-d-w-w----ı -ağa---n. M--- q------- w----- s---- o-- M-n- q-b-l-a- w-q-t- s-ğ-t o-. ------------------------------ Meni qabıldaw waqıtı sağat on.
Ako sa voláte? Тег-ңі- кім? Т------ к--- Т-г-ң-з к-м- ------------ Тегіңіз кім? 0
Tegi-i- k--? T------ k--- T-g-ñ-z k-m- ------------ Tegiñiz kim?
Prosím posaďte sa do čakárne. К--у бө-м----де---ыр---------. К--- б--------- о---- т------- К-т- б-л-е-і-д- о-ы-а т-р-ң-з- ------------------------------ Күту бөлмесінде отыра тұрыңыз. 0
Kütw ---mesinde ---r--t-rıñ--. K--- b--------- o---- t------- K-t- b-l-e-i-d- o-ı-a t-r-ñ-z- ------------------------------ Kütw bölmesinde otıra turıñız.
Lekár hneď príde. Дәріг----аз----еледі. Д------ қ---- к------ Д-р-г-р қ-з-р к-л-д-. --------------------- Дәрігер қазір келеді. 0
Dä-i-er--azir-k--edi. D------ q---- k------ D-r-g-r q-z-r k-l-d-. --------------------- Däriger qazir keledi.
V akej poistovni ste poistený? Сі- қай ж---- с-қтан-ы-ыл-а---з? С-- қ-- ж---- с----------------- С-з қ-й ж-р-е с-қ-а-д-р-л-а-с-з- -------------------------------- Сіз қай жерде сақтандырылғансыз? 0
S-- q-----rde-saq-andı-ı---n-ız? S-- q-- j---- s----------------- S-z q-y j-r-e s-q-a-d-r-l-a-s-z- -------------------------------- Siz qay jerde saqtandırılğansız?
Čo pre Vás môžem urobiť? С--ге қа-----к-м-к--өрс-----н? С---- қ----- к---- к---------- С-з-е қ-н-а- к-м-к к-р-е-е-і-? ------------------------------ Сізге қандай көмек көрсетейін? 0
Si-g--qa--ay-k---k k-r-e-e-i-? S---- q----- k---- k---------- S-z-e q-n-a- k-m-k k-r-e-e-i-? ------------------------------ Sizge qanday kömek körseteyin?
Máte bolesti? Б-р -е-іңі- --ы-а-м-? Б-- ж------ а---- м-- Б-р ж-р-ң-з а-ы-а м-? --------------------- Бір жеріңіз ауыра ма? 0
B-r -eriñ-- ------m-? B-- j------ a---- m-- B-r j-r-ñ-z a-ı-a m-? --------------------- Bir jeriñiz awıra ma?
Kde to bolí? Қ-- ---і-із а-ы-а--? Қ-- ж------ а------- Қ-й ж-р-ң-з а-ы-а-ы- -------------------- Қай жеріңіз ауырады? 0
Qay -e-i-iz ------ı? Q-- j------ a------- Q-y j-r-ñ-z a-ı-a-ı- -------------------- Qay jeriñiz awıradı?
Mám stále bolesti chrbta. А-қам ү-емі --ы-ып-т--а--. А---- ү---- а----- т------ А-қ-м ү-е-і а-ы-ы- т-р-д-. -------------------------- Арқам үнемі ауырып тұрады. 0
Ar--m -n-m---w--ı- -u--d-. A---- ü---- a----- t------ A-q-m ü-e-i a-ı-ı- t-r-d-. -------------------------- Arqam ünemi awırıp turadı.
Často mávam bolesti hlavy. М-н-ң -а-ым -иі ауыр---. М---- б---- ж-- а------- М-н-ң б-с-м ж-і а-ы-а-ы- ------------------------ Менің басым жиі ауырады. 0
M---ñ -a-ı--jï---w-ra-ı. M---- b---- j-- a------- M-n-ñ b-s-m j-i a-ı-a-ı- ------------------------ Meniñ basım jïi awıradı.
Niekedy mám bolesti brucha. Ке-д--іш---а-ы--ды. К---- і--- а------- К-й-е і-і- а-ы-а-ы- ------------------- Кейде ішім ауырады. 0
Ke-de -ş-------a--. K---- i--- a------- K-y-e i-i- a-ı-a-ı- ------------------- Keyde işim awıradı.
Vyzlečte sa do pol pása! Б-лге -ей-н ше---ің-з! Б---- д---- ш--------- Б-л-е д-й-н ш-ш-н-ң-з- ---------------------- Белге дейін шешініңіз! 0
Belg- dey-n-ş--in--iz! B---- d---- ş--------- B-l-e d-y-n ş-ş-n-ñ-z- ---------------------- Belge deyin şeşiniñiz!
Ľahnite si prosím na ležadlo! К--е-к-ғ- --т--ы-! К-------- ж------- К-ш-т-а-а ж-т-ң-з- ------------------ Кушеткаға жатыңыз! 0
Kwşetk-ğa j--ı-ız! K-------- j------- K-ş-t-a-a j-t-ñ-z- ------------------ Kwşetkağa jatıñız!
Krvný tlak je v poriadku. Қа- қ-с--- қал-пт-. Қ-- қ----- қ------- Қ-н қ-с-м- қ-л-п-ы- ------------------- Қан қысымы қалыпты. 0
Q-n---s-mı---l---ı. Q-- q----- q------- Q-n q-s-m- q-l-p-ı- ------------------- Qan qısımı qalıptı.
Dám Vám injekciu. М----і-ге-дә-- ег----. М-- с---- д--- е------ М-н с-з-е д-р- е-е-і-. ---------------------- Мен сізге дәрі егемін. 0
Me- --------r--eg---n. M-- s---- d--- e------ M-n s-z-e d-r- e-e-i-. ---------------------- Men sizge däri egemin.
Dám Vám tabletky. С--г- д--і--ер--і-. С---- д--- б------- С-з-е д-р- б-р-м-н- ------------------- Сізге дәрі беремін. 0
Siz-- --ri-be-emin. S---- d--- b------- S-z-e d-r- b-r-m-n- ------------------- Sizge däri beremin.
Predpíšem Vám recept do lekárne. С--г- д-р-ха-а--------------п-бе-ем--. С---- д--------- р----- ж---- б------- С-з-е д-р-х-н-ғ- р-ц-п- ж-з-п б-р-м-н- -------------------------------------- Сізге дәріханаға рецепт жазып беремін. 0
S------ä-i---ağ- -e-e-- -a-ı--b-r---n. S---- d--------- r----- j---- b------- S-z-e d-r-x-n-ğ- r-c-p- j-z-p b-r-m-n- -------------------------------------- Sizge därixanağa recept jazıp beremin.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dlhá slová, krátke slová

Dĺžka slova závisí na informačnom obsahu. Dokazuje to jedna americká štúdia. Vedci skúmali slová z desiatich európskych jazykov. To všetko pomocou počítača. Počítačový program analyzoval rôzne slová. Vypočítal pritom informačný obsah pomocou vzorca. Výsledky boli jasné. Čím je slovo kratšie, tým menej informácií obsahuje. Zaujímavé je, že používame krátke slová častejšie ako tie dlhé. Dôvodom môže byť efektivita reči. Keď hovoríme, sústredíme sa na tú najdôležitejšiu vec. Preto nesmú byť slová, ktoré obsahujú málo informácií, príliš dlhé. Zaručí to, že nestrávime príliš veľa času nedôležitými vecami. Súvislosť medzi dĺžkou a obsahom má aj inú výhodu. Zabezpečí, že informačný obsah zostane vždy rovnaký. To znamená, že za určitý časový úsek povieme vždy rovnaké množstvo informácií. Môžeme napríklad použiť niekoľko dlhých slov. Alebo môžeme povedať viac krátkych slov. Bez ohľadu na to, čo zvolíme, zostane informačný obsah rovnaký. Naša reč má teda pevný rytmus. Ľudia, ktorí nás počúvajú, nás môžu lepšie sledovať. Keby sa množstvo informácií stále menilo, bolo by to zlé. Naši poslucháči by neboli schopní našu reč dobre vnímať. Porozumenie by tak bolo veľmi ťažké. Kto si teda chce s inými čo najlepšie rozumieť, mal by používať krátke slová. Krátke slová totiž ľudia lepšie pochopia, ako tie dlhé. Princíp je teda jasný: Hovoriť, čo najkratšie a najjednoduchšie ! Jednoducho: Skráťte to!