Slovníček fráz

sk Časti tela   »   no Kroppsdeler

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [femtiåtte]

Kroppsdeler

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Kreslím muža. J----egn-r en-m-nn. J-- t----- e- m---- J-g t-g-e- e- m-n-. ------------------- Jeg tegner en mann. 0
Najprv hlavu. Førs--ho-e-. F---- h----- F-r-t h-d-t- ------------ Først hodet. 0
Muž má klobúk. M---e- h----å-seg--- h--t. M----- h-- p- s-- e- h---- M-n-e- h-r p- s-g e- h-t-. -------------------------- Mannen har på seg en hatt. 0
Vlasy nie je vidno. M-n-ser-i--e--år--. M-- s-- i--- h----- M-n s-r i-k- h-r-t- ------------------- Man ser ikke håret. 0
Uši takisto nie je vidno. Ma---er i-ke-ø-en- hel--r. M-- s-- i--- ø---- h------ M-n s-r i-k- ø-e-e h-l-e-. -------------------------- Man ser ikke ørene heller. 0
Chrbát takisto nie je vidno. M-n-----ikk----gg-n --lle-. M-- s-- i--- r----- h------ M-n s-r i-k- r-g-e- h-l-e-. --------------------------- Man ser ikke ryggen heller. 0
Nakreslím oči a ústa. Je---e-ner -y--------m-nnen. J-- t----- ø----- o- m------ J-g t-g-e- ø-n-n- o- m-n-e-. ---------------------------- Jeg tegner øynene og munnen. 0
Muž tancuje a smeje sa. M--ne--d-n--r--g-ler. M----- d----- o- l--- M-n-e- d-n-e- o- l-r- --------------------- Mannen danser og ler. 0
Muž má dlhý nos. M-n-e- h---en--a-g nese. M----- h-- e- l--- n---- M-n-e- h-r e- l-n- n-s-. ------------------------ Mannen har en lang nese. 0
V rukách má palicu. Han-har -n---o-----h--d--. H-- h-- e- s---- i h------ H-n h-r e- s-o-k i h-n-e-. -------------------------- Han har en stokk i hånden. 0
Okolo krku má tiež šál. H----ar-d-s--te---t s-jerf-ru-d- -a--en. H-- h-- d------- e- s----- r---- h------ H-n h-r d-s-u-e- e- s-j-r- r-n-t h-l-e-. ---------------------------------------- Han har dessuten et skjerf rundt halsen. 0
Je zima a je chladno. Det e- vi--e-----d-- -----l-t. D-- e- v----- o- d-- e- k----- D-t e- v-n-e- o- d-t e- k-l-t- ------------------------------ Det er vinter og det er kaldt. 0
Ruky sú silné. Ar-e-- er k-a-----. A----- e- k-------- A-m-n- e- k-a-t-g-. ------------------- Armene er kraftige. 0
Nohy sú tiež silné. B--na -r og-å-kr-fti--. B---- e- o--- k-------- B-i-a e- o-s- k-a-t-g-. ----------------------- Beina er også kraftige. 0
Muž je zo snehu. M-nne- er-la-et -v -nø. M----- e- l---- a- s--- M-n-e- e- l-g-t a- s-ø- ----------------------- Mannen er laget av snø. 0
Nemá nohavice ani plášť. Han -a--in-e--b---- p----g--g---g-------. H-- h-- i---- b---- p- s-- o- i---- k---- H-n h-r i-g-n b-k-e p- s-g o- i-g-n k-p-. ----------------------------------------- Han har ingen bukse på seg og ingen kåpe. 0
Ale nemrzne. M-- -anne-------r--kk-. M-- m----- f----- i---- M-n m-n-e- f-y-e- i-k-. ----------------------- Men mannen fryser ikke. 0
Je to snehuliak. De---r ------ma-n. D-- e- e- s------- D-t e- e- s-ø-a-n- ------------------ Det er en snømann. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...