Slovníček fráz

sk Časti tela   »   et Kehaosad

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [viiskümmend kaheksa]

Kehaosad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Ma--oon--t-n --est. M- j-------- m----- M- j-o-i-t-n m-e-t- ------------------- Ma joonistan meest. 0
Najprv hlavu. Es--ek--p-a. E------ p--- E-i-e-s p-a- ------------ Esiteks pea. 0
Muž má klobúk. M-e---ann---mü---. M--- k----- m----- M-e- k-n-a- m-t-i- ------------------ Mees kannab mütsi. 0
Vlasy nie je vidno. J-ukseid e- -l- näha. J------- e- o-- n---- J-u-s-i- e- o-e n-h-. --------------------- Juukseid ei ole näha. 0
Uši takisto nie je vidno. Kõrvu ei o-e -am-t--näh-. K---- e- o-- s----- n---- K-r-u e- o-e s-m-t- n-h-. ------------------------- Kõrvu ei ole samuti näha. 0
Chrbát takisto nie je vidno. S-l-a e---l- ka ----. S---- e- o-- k- n---- S-l-a e- o-e k- n-h-. --------------------- Selga ei ole ka näha. 0
Nakreslím oči a ústa. M---o-nis--n-si-mad--- ---. M- j-------- s----- j- s--- M- j-o-i-t-n s-l-a- j- s-u- --------------------------- Ma joonistan silmad ja suu. 0
Muž tancuje a smeje sa. Me-s-tan-s-- j----e-a-. M--- t------ j- n------ M-e- t-n-s-b j- n-e-a-. ----------------------- Mees tantsib ja naerab. 0
Muž má dlhý nos. M-----o---i-k--i--. M---- o- p--- n---- M-h-l o- p-k- n-n-. ------------------- Mehel on pikk nina. 0
V rukách má palicu. Ta-ka-na--ke-pi--ä--. T- k----- k---- k---- T- k-n-a- k-p-i k-e-. --------------------- Ta kannab keppi käes. 0
Okolo krku má tiež šál. Ta ka-na- -a --l-- ümbe--kae--. T- k----- k- s---- ü---- k----- T- k-n-a- k- s-l-i ü-b-r k-e-a- ------------------------------- Ta kannab ka salli ümber kaela. 0
Je zima a je chladno. O- --lv j----lm. O- t--- j- k---- O- t-l- j- k-l-. ---------------- On talv ja külm. 0
Ruky sú silné. K-ed on----evad. K--- o- t------- K-e- o- t-g-v-d- ---------------- Käed on tugevad. 0
Nohy sú tiež silné. Ja-a- -n--am--i-tu-e-a-. J---- o- s----- t------- J-l-d o- s-m-t- t-g-v-d- ------------------------ Jalad on samuti tugevad. 0
Muž je zo snehu. S-- -e-s -- l----t. S-- m--- o- l------ S-e m-e- o- l-m-s-. ------------------- See mees on lumest. 0
Nemá nohavice ani plášť. Ta ei-------p---e-e-- -a-tlit. T- e- k---- p---- e-- m------- T- e- k-n-a p-k-e e-a m-n-l-t- ------------------------------ Ta ei kanna pükse ega mantlit. 0
Ale nemrzne. K----s---mee- ---kü---t-. K--- s-- m--- e- k------- K-i- s-e m-e- e- k-l-e-a- ------------------------- Kuid see mees ei külmeta. 0
Je to snehuliak. T---n-l-mem-es. T- o- l-------- T- o- l-m-m-e-. --------------- Ta on lumemees. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...