Slovníček fráz

sk Časti tela   »   ro Părţile corpului omenesc

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [cincizeci şi opt]

Părţile corpului omenesc

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Kreslím muža. De----- u- o-. Desenez un om. 0
Najprv hlavu. Ma- î---- c----. Mai întâi capul. 0
Muž má klobúk. Om-- p----- o p------. Omul poartă o pălărie. 0
Vlasy nie je vidno. Pă--- n- s- v---. Părul nu se vede. 0
Uši takisto nie je vidno. Şi n--- u------- n- s- v--. Şi nici urechile nu se văd. 0
Chrbát takisto nie je vidno. Ni-- s------ n- s- v---. Nici spatele nu se vede. 0
Nakreslím oči a ústa. De----- o---- ş- g---. Desenez ochii şi gura. 0
Muž tancuje a smeje sa. Om-- d------- ş- r---. Omul dansează şi râde. 0
Muž má dlhý nos. Om-- a-- u- n-- l---. Omul are un nas lung. 0
V rukách má palicu. Ţi-- u- b----- î- m----. Ţine un baston în mâini. 0
Okolo krku má tiež šál. Po---- ş- u- f---- î- j---- g------. Poartă şi un fular în jurul gâtului. 0
Je zima a je chladno. Es-- i---- ş- e--- f---. Este iarnă şi este frig. 0
Ruky sú silné. Br----- s--- p--------. Braţele sunt puternice. 0
Nohy sú tiež silné. Şi p--------- s--- p--------. Şi picioarele sunt puternice. 0
Muž je zo snehu. Om-- e--- d-- z-----. Omul este din zăpadă. 0
Nemá nohavice ani plášť. Nu p----- p-------- ş- p-----. Nu poartă pantaloni şi palton. 0
Ale nemrzne. Da- o----- n--- e--- f---. Dar omului nu-i este frig. 0
Je to snehuliak. Es-- u- o- d- z-----. Este un om de zăpadă. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...