Slovníček fráz

sk Časti tela   »   sr Делови тела

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [педесет и осам]

58 [pedeset i osam]

Делови тела

[Delovi tela]

slovenčina srbčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Ја ц---- м-------. Ја цртам мушкарца. 0
J- c---- m-------. Ja c---- m-------. Ja crtam muškarca. J- c-t-m m-š-a-c-. -----------------.
Najprv hlavu. Пр-- г----. Прво главу. 0
P--- g----. Pr-- g----. Prvo glavu. P-v- g-a-u. ----------.
Muž má klobúk. Му------ н--- ш----. Мушкарац носи шешир. 0
M------- n--- š----. Mu------ n--- š----. Muškarac nosi šešir. M-š-a-a- n-s- š-š-r. -------------------.
Vlasy nie je vidno. Ко-- с- н- в---. Коса се не види. 0
K--- s- n- v---. Ko-- s- n- v---. Kosa se ne vidi. K-s- s- n- v-d-. ---------------.
Uši takisto nie je vidno. Уш- с- т----- н- в---. Уши се такође не виде. 0
U-- s- t----- n- v---. Uš- s- t----- n- v---. Uši se takođe ne vide. U-i s- t-k-đ- n- v-d-. ---------------------.
Chrbát takisto nie je vidno. Ле-- с- т----- н- в---. Леђа се такође не виде. 0
L--- s- t----- n- v---. Le-- s- t----- n- v---. Leđa se takođe ne vide. L-đ- s- t-k-đ- n- v-d-. ----------------------.
Nakreslím oči a ústa. Ја ц---- о-- и у---. Ја цртам очи и уста. 0
J- c---- o-- i u---. Ja c---- o-- i u---. Ja crtam oči i usta. J- c-t-m o-i i u-t-. -------------------.
Muž tancuje a smeje sa. Му------ п---- и с---- с-. Мушкарац плеше и смеје се. 0
M------- p---- i s---- s-. Mu------ p---- i s---- s-. Muškarac pleše i smeje se. M-š-a-a- p-e-e i s-e-e s-. -------------------------.
Muž má dlhý nos. Му------ и-- д-- н--. Мушкарац има дуг нос. 0
M------- i-- d-- n--. Mu------ i-- d-- n--. Muškarac ima dug nos. M-š-a-a- i-a d-g n-s. --------------------.
V rukách má palicu. Он н--- ш--- у р-----. Он носи штап у рукама. 0
O- n--- š--- u r-----. On n--- š--- u r-----. On nosi štap u rukama. O- n-s- š-a- u r-k-m-. ---------------------.
Okolo krku má tiež šál. Он т----- н--- ш-- о-- в----. Он такође носи шал око врата. 0
O- t----- n--- š-- o-- v----. On t----- n--- š-- o-- v----. On takođe nosi šal oko vrata. O- t-k-đ- n-s- š-l o-o v-a-a. ----------------------------.
Je zima a je chladno. Зи-- ј- и х----- ј-. Зима је и хладно је. 0
Z--- j- i h----- j-. Zi-- j- i h----- j-. Zima je i hladno je. Z-m- j- i h-a-n- j-. -------------------.
Ruky sú silné. Ру-- с- с-----. Руке су снажне. 0
R--- s- s-----. Ru-- s- s-----. Ruke su snažne. R-k- s- s-a-n-. --------------.
Nohy sú tiež silné. Но-- с- т----- с-----. Ноге су такође снажне. 0
N--- s- t----- s-----. No-- s- t----- s-----. Noge su takođe snažne. N-g- s- t-k-đ- s-a-n-. ---------------------.
Muž je zo snehu. Му------ ј- о- с----. Мушкарац је од снега. 0
M------- j- o- s----. Mu------ j- o- s----. Muškarac je od snega. M-š-a-a- j- o- s-e-a. --------------------.
Nemá nohavice ani plášť. Он н- н--- п-------- и м-----. Он не носи панталоне и мантил. 0
O- n- n--- p-------- i m-----. On n- n--- p-------- i m-----. On ne nosi pantalone i mantil. O- n- n-s- p-n-a-o-e i m-n-i-. -----------------------------.
Ale nemrzne. Ал- м------- с- н- с------. Али мушкарац се не смрзава. 0
A-- m------- s- n- s------. Al- m------- s- n- s------. Ali muškarac se ne smrzava. A-i m-š-a-a- s- n- s-r-a-a. --------------------------.
Je to snehuliak. Он ј- С----- Б----. Он је Снешко Белић. 0
O- j- S----- B----́. On j- S----- B-----. On je Sneško Belić. O- j- S-e-k- B-l-ć. ------------------́.

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...