Slovníček fráz

sk Časti tela   »   eo Korpopartoj

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [kvindek ok]

Korpopartoj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Kreslím muža. M--d-se-n-s v-r--. Mi desegnas viron. M- d-s-g-a- v-r-n- ------------------ Mi desegnas viron. 0
Najprv hlavu. U--- -a k--o-. Unue la kapon. U-u- l- k-p-n- -------------- Unue la kapon. 0
Muž má klobúk. La-viro-s---a----ĉa--lon. La viro surhavas ĉapelon. L- v-r- s-r-a-a- ĉ-p-l-n- ------------------------- La viro surhavas ĉapelon. 0
Vlasy nie je vidno. L--h-----n- -idebl-s. La haroj ne videblas. L- h-r-j n- v-d-b-a-. --------------------- La haroj ne videblas. 0
Uši takisto nie je vidno. An--ŭ-l- orel-j ---vi-e-la-. Ankaŭ la oreloj ne videblas. A-k-ŭ l- o-e-o- n- v-d-b-a-. ---------------------------- Ankaŭ la oreloj ne videblas. 0
Chrbát takisto nie je vidno. A--aŭ--a-d-rso ne-v--ebl--. Ankaŭ la dorso ne videblas. A-k-ŭ l- d-r-o n- v-d-b-a-. --------------------------- Ankaŭ la dorso ne videblas. 0
Nakreslím oči a ústa. Mi-de-egn----a---ul--n -aj-l- buŝon. Mi desegnas la okulojn kaj la buŝon. M- d-s-g-a- l- o-u-o-n k-j l- b-ŝ-n- ------------------------------------ Mi desegnas la okulojn kaj la buŝon. 0
Muž tancuje a smeje sa. La--ir- da-cas-----rida-. La viro dancas kaj ridas. L- v-r- d-n-a- k-j r-d-s- ------------------------- La viro dancas kaj ridas. 0
Muž má dlhý nos. L---i-- h---s -o--an-n-z--. La viro havas longan nazon. L- v-r- h-v-s l-n-a- n-z-n- --------------------------- La viro havas longan nazon. 0
V rukách má palicu. L- p-rt-- la-b---ono- -n-siaj man-j. Li portas lambastonon en siaj manoj. L- p-r-a- l-m-a-t-n-n e- s-a- m-n-j- ------------------------------------ Li portas lambastonon en siaj manoj. 0
Okolo krku má tiež šál. L--s--hava--a-----k-l---o---irka--si---o-o. Li surhavas ankaŭ koltukon ĉirkaŭ sia kolo. L- s-r-a-a- a-k-ŭ k-l-u-o- ĉ-r-a- s-a k-l-. ------------------------------------------- Li surhavas ankaŭ koltukon ĉirkaŭ sia kolo. 0
Je zima a je chladno. V-ntr-s k-- m-l-a----. Vintras kaj malvarmas. V-n-r-s k-j m-l-a-m-s- ---------------------- Vintras kaj malvarmas. 0
Ruky sú silné. La ---k-- ----s -u---laj. La brakoj estas muskolaj. L- b-a-o- e-t-s m-s-o-a-. ------------------------- La brakoj estas muskolaj. 0
Nohy sú tiež silné. La ga---j-a-k---e--as-m--k-l--. La gamboj ankaŭ estas muskolaj. L- g-m-o- a-k-ŭ e-t-s m-s-o-a-. ------------------------------- La gamboj ankaŭ estas muskolaj. 0
Muž je zo snehu. La -ir-----as--l neĝ-. La viro estas el neĝo. L- v-r- e-t-s e- n-ĝ-. ---------------------- La viro estas el neĝo. 0
Nemá nohavice ani plášť. L- s--h--a- n-k -a-------n ne--ma-telo-. Li surhavas nek pantalonon nek mantelon. L- s-r-a-a- n-k p-n-a-o-o- n-k m-n-e-o-. ---------------------------------------- Li surhavas nek pantalonon nek mantelon. 0
Ale nemrzne. Sed -- vir- ne frost--as. Sed la viro ne frostiĝas. S-d l- v-r- n- f-o-t-ĝ-s- ------------------------- Sed la viro ne frostiĝas. 0
Je to snehuliak. Li-es--- neĝho-o. Li estas neĝhomo. L- e-t-s n-ĝ-o-o- ----------------- Li estas neĝhomo. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...