Slovníček fráz

sk Časti tela   »   eo Korpopartoj

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [kvindek ok]

Korpopartoj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Kreslím muža. aaaaa Mi d----n-s-----n. M- d------- v----- M- d-s-g-a- v-r-n- ------------------ Mi desegnas viron. 0
Najprv hlavu. aaaaa Unu-----ka--n. U--- l- k----- U-u- l- k-p-n- -------------- Unue la kapon. 0
Muž má klobúk. aaaaa La---r- surha----ĉap---n. L- v--- s------- ĉ------- L- v-r- s-r-a-a- ĉ-p-l-n- ------------------------- La viro surhavas ĉapelon. 0
Vlasy nie je vidno. aaaaa La -a-oj-ne---d---as. L- h---- n- v-------- L- h-r-j n- v-d-b-a-. --------------------- La haroj ne videblas. 0
Uši takisto nie je vidno. aaaaa A------a-ore--j-n--v---bl-s. A---- l- o----- n- v-------- A-k-ŭ l- o-e-o- n- v-d-b-a-. ---------------------------- Ankaŭ la oreloj ne videblas. 0
Chrbát takisto nie je vidno. aaaaa A-----la--ors- -- vi--bl-s. A---- l- d---- n- v-------- A-k-ŭ l- d-r-o n- v-d-b-a-. --------------------------- Ankaŭ la dorso ne videblas. 0
Nakreslím oči a ústa. aaaaa M- --s--n---l- o-ulo-- -a- l---u-on. M- d------- l- o------ k-- l- b----- M- d-s-g-a- l- o-u-o-n k-j l- b-ŝ-n- ------------------------------------ Mi desegnas la okulojn kaj la buŝon. 0
Muž tancuje a smeje sa. aaaaa L- viro d-n----kaj r----. L- v--- d----- k-- r----- L- v-r- d-n-a- k-j r-d-s- ------------------------- La viro dancas kaj ridas. 0
Muž má dlhý nos. aaaaa L- -iro-havas --n--n na-o-. L- v--- h---- l----- n----- L- v-r- h-v-s l-n-a- n-z-n- --------------------------- La viro havas longan nazon. 0
V rukách má palicu. aaaaa Li-p--ta--la--aston-n-e- --aj---noj. L- p----- l---------- e- s--- m----- L- p-r-a- l-m-a-t-n-n e- s-a- m-n-j- ------------------------------------ Li portas lambastonon en siaj manoj. 0
Okolo krku má tiež šál. aaaaa Li----h---s--n--- k----k-- --rk-ŭ-----kol-. L- s------- a---- k------- ĉ----- s-- k---- L- s-r-a-a- a-k-ŭ k-l-u-o- ĉ-r-a- s-a k-l-. ------------------------------------------- Li surhavas ankaŭ koltukon ĉirkaŭ sia kolo. 0
Je zima a je chladno. aaaaa Vint-a----j--a-v--mas. V------ k-- m--------- V-n-r-s k-j m-l-a-m-s- ---------------------- Vintras kaj malvarmas. 0
Ruky sú silné. aaaaa La--r-ko- es-as ---kol--. L- b----- e---- m-------- L- b-a-o- e-t-s m-s-o-a-. ------------------------- La brakoj estas muskolaj. 0
Nohy sú tiež silné. aaaaa L- -amb-- an-aŭ-----s-m---o-aj. L- g----- a---- e---- m-------- L- g-m-o- a-k-ŭ e-t-s m-s-o-a-. ------------------------------- La gamboj ankaŭ estas muskolaj. 0
Muž je zo snehu. aaaaa L--v-ro -st-- -l---ĝ-. L- v--- e---- e- n---- L- v-r- e-t-s e- n-ĝ-. ---------------------- La viro estas el neĝo. 0
Nemá nohavice ani plášť. aaaaa Li-----av-s n---pan-alo-on---- ma---lon. L- s------- n-- p--------- n-- m-------- L- s-r-a-a- n-k p-n-a-o-o- n-k m-n-e-o-. ---------------------------------------- Li surhavas nek pantalonon nek mantelon. 0
Ale nemrzne. aaaaa Se-----v-r---e--rostiĝ--. S-- l- v--- n- f--------- S-d l- v-r- n- f-o-t-ĝ-s- ------------------------- Sed la viro ne frostiĝas. 0
Je to snehuliak. aaaaa Li----a--n---o--. L- e---- n------- L- e-t-s n-ĝ-o-o- ----------------- Li estas neĝhomo. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...