Slovníček fráz

sk Časti tela   »   sv Kroppsdelar

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [femtioåtta]

Kroppsdelar

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Jag r--a- e-----. J-- r---- e- m--- J-g r-t-r e- m-n- ----------------- Jag ritar en man. 0
Najprv hlavu. Förs- h------. F---- h------- F-r-t h-v-d-t- -------------- Först huvudet. 0
Muž má klobúk. Ma---- --r-en-h-tt. M----- b-- e- h---- M-n-e- b-r e- h-t-. ------------------- Mannen bär en hatt. 0
Vlasy nie je vidno. H---- --r---n i---. H---- s-- m-- i---- H-r-t s-r m-n i-t-. ------------------- Håret ser man inte. 0
Uši takisto nie je vidno. Örone--ser --n----- he--e-. Ö----- s-- m-- i--- h------ Ö-o-e- s-r m-n i-t- h-l-e-. --------------------------- Öronen ser man inte heller. 0
Chrbát takisto nie je vidno. R-gge---e--m-n inte ------. R----- s-- m-- i--- h------ R-g-e- s-r m-n i-t- h-l-e-. --------------------------- Ryggen ser man inte heller. 0
Nakreslím oči a ústa. J-g-r--ar-ö-o--- -ch -u-n-n. J-- r---- ö----- o-- m------ J-g r-t-r ö-o-e- o-h m-n-e-. ---------------------------- Jag ritar ögonen och munnen. 0
Muž tancuje a smeje sa. Ma-n-- dan--r o-h -kra----. M----- d----- o-- s-------- M-n-e- d-n-a- o-h s-r-t-a-. --------------------------- Mannen dansar och skrattar. 0
Muž má dlhý nos. Ma-nen-har-e--l-n--n-s-. M----- h-- e- l--- n---- M-n-e- h-r e- l-n- n-s-. ------------------------ Mannen har en lång näsa. 0
V rukách má palicu. Ha- har-e- --pp-i--an-e-. H-- h-- e- k--- i h------ H-n h-r e- k-p- i h-n-e-. ------------------------- Han har en käpp i handen. 0
Okolo krku má tiež šál. H-n har-o---å-e---ja- -un- ----e-. H-- h-- o---- e- s--- r--- h------ H-n h-r o-k-å e- s-a- r-n- h-l-e-. ---------------------------------- Han har också en sjal runt halsen. 0
Je zima a je chladno. De- -r--i-ter--ch d----r k-ll-. D-- ä- v----- o-- d-- ä- k----- D-t ä- v-n-e- o-h d-t ä- k-l-t- ------------------------------- Det är vinter och det är kallt. 0
Ruky sú silné. Ar--r-- ä---r-fti-a. A------ ä- k-------- A-m-r-a ä- k-a-t-g-. -------------------- Armarna är kraftiga. 0
Nohy sú tiež silné. Benen -- --kså kraft-g-. B---- ä- o---- k-------- B-n-n ä- o-k-å k-a-t-g-. ------------------------ Benen är också kraftiga. 0
Muž je zo snehu. Ma------r--- s--. M----- ä- a- s--- M-n-e- ä- a- s-ö- ----------------- Mannen är av snö. 0
Nemá nohavice ani plášť. H---har inga --x-r -c--in-en -v-rr-c-. H-- h-- i--- b---- o-- i---- ö-------- H-n h-r i-g- b-x-r o-h i-g-n ö-e-r-c-. -------------------------------------- Han har inga byxor och ingen överrock. 0
Ale nemrzne. Me--mann-n--r--e- i-t-. M-- m----- f----- i---- M-n m-n-e- f-y-e- i-t-. ----------------------- Men mannen fryser inte. 0
Je to snehuliak. H-n ä--en-s-ögub-e. H-- ä- e- s-------- H-n ä- e- s-ö-u-b-. ------------------- Han är en snögubbe. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...