Slovníček fráz

sk Časti tela   »   be Часткі цела

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [пяцьдзесят восем]

58 [pyats’dzesyat vosem]

Часткі цела

Chastkі tsela

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Kreslím muža. Я -а-------чы-у. Я м____ м_______ Я м-л-ю м-ж-ы-у- ---------------- Я малюю мужчыну. 0
Y- ---y--- ----c----. Y_ m______ m_________ Y- m-l-u-u m-z-c-y-u- --------------------- Ya malyuyu muzhchynu.
Najprv hlavu. Сп-чат-- ----ву. С_______ г______ С-а-а-к- г-л-в-. ---------------- Спачатку галаву. 0
Spa----ku ga----. S________ g______ S-a-h-t-u g-l-v-. ----------------- Spachatku galavu.
Muž má klobúk. У -у---н- на --л--е-ка-я-ю-. У м______ н_ г_____ к_______ У м-ж-ы-ы н- г-л-в- к-п-л-ш- ---------------------------- У мужчыны на галаве капялюш. 0
U muz-c--n--na gal--- ka-ya-y-sh. U m________ n_ g_____ k__________ U m-z-c-y-y n- g-l-v- k-p-a-y-s-. --------------------------------- U muzhchyny na galave kapyalyush.
Vlasy nie je vidno. Ва--с-ў-не б-ч-а. В______ н_ б_____ В-л-с-ў н- б-ч-а- ----------------- Валасоў не бачна. 0
Va-a-o--ne--a-hn-. V______ n_ b______ V-l-s-u n- b-c-n-. ------------------ Valasou ne bachna.
Uši takisto nie je vidno. Ву-эй--акс-м--не --ч-а. В____ т______ н_ б_____ В-ш-й т-к-а-а н- б-ч-а- ----------------------- Вушэй таксама не бачна. 0
Vu---y taks-ma n---achna. V_____ t______ n_ b______ V-s-e- t-k-a-a n- b-c-n-. ------------------------- Vushey taksama ne bachna.
Chrbát takisto nie je vidno. С-ін- -ак-а-а--- --ч-а. С____ т______ н_ б_____ С-і-у т-к-а-а н- б-ч-а- ----------------------- Спіну таксама не бачна. 0
Sp--u t-ks--a--e-b-c-n-. S____ t______ n_ b______ S-і-u t-k-a-a n- b-c-n-. ------------------------ Spіnu taksama ne bachna.
Nakreslím oči a ústa. Я малюю-в--ы і-ро-. Я м____ в___ і р___ Я м-л-ю в-ч- і р-т- ------------------- Я малюю вочы і рот. 0
Y- -al--y----c-y і ---. Y_ m______ v____ і r___ Y- m-l-u-u v-c-y і r-t- ----------------------- Ya malyuyu vochy і rot.
Muž tancuje a smeje sa. Муж-----т-нц-е -----ецц-. М______ т_____ і с_______ М-ж-ы-а т-н-у- і с-я-ц-а- ------------------------- Мужчына танцуе і смяецца. 0
M--h----a-ta------і -my-yet-tsa. M________ t______ і s___________ M-z-c-y-a t-n-s-e і s-y-y-t-t-a- -------------------------------- Muzhchyna tantsue і smyayetstsa.
Muž má dlhý nos. У-му----ы-доўг- -ос. У м______ д____ н___ У м-ж-ы-ы д-ў-і н-с- -------------------- У мужчыны доўгі нос. 0
U-muzhc--ny-do--і-nos. U m________ d____ n___ U m-z-c-y-y d-u-і n-s- ---------------------- U muzhchyny dougі nos.
V rukách má palicu. Ён -яс- ў-р-ках-п---у. Ё_ н___ ў р____ п_____ Ё- н-с- ў р-к-х п-л-у- ---------------------- Ён нясе ў руках палку. 0
En-nyas- ---u-----p-l--. E_ n____ u r_____ p_____ E- n-a-e u r-k-k- p-l-u- ------------------------ En nyase u rukakh palku.
Okolo krku má tiež šál. У я-о -ав-за---ша-ік-в-к-л ш--. У я__ п_______ ш____ в____ ш___ У я-о п-в-з-н- ш-л-к в-к-л ш-і- ------------------------------- У яго павязаны шалік вакол шыі. 0
U ---- --v---an--sh--і- vak-- ---і. U y___ p________ s_____ v____ s____ U y-g- p-v-a-a-y s-a-і- v-k-l s-y-. ----------------------------------- U yago pavyazany shalіk vakol shyі.
Je zima a je chladno. Ця-ер зіма і х----н-. Ц____ з___ і х_______ Ц-п-р з-м- і х-л-д-а- --------------------- Цяпер зіма і холадна. 0
T--a-er----a-- kh-ladna. T______ z___ і k________ T-y-p-r z-m- і k-o-a-n-. ------------------------ Tsyaper zіma і kholadna.
Ruky sú silné. Ру-- -о---я. Р___ м______ Р-к- м-ц-ы-. ------------ Рукі моцныя. 0
R--і--o-snyya. R___ m________ R-k- m-t-n-y-. -------------- Rukі motsnyya.
Nohy sú tiež silné. Н-г--та--ама --цныя. Н___ т______ м______ Н-г- т-к-а-а м-ц-ы-. -------------------- Ногі таксама моцныя. 0
N-g--t----m---o-snyya. N___ t______ m________ N-g- t-k-a-a m-t-n-y-. ---------------------- Nogі taksama motsnyya.
Muž je zo snehu. Мужч-на--а-сн-г-. М______ с_ с_____ М-ж-ы-а с- с-е-у- ----------------- Мужчына са снегу. 0
Mu--c-y-a --------. M________ s_ s_____ M-z-c-y-a s- s-e-u- ------------------- Muzhchyna sa snegu.
Nemá nohavice ani plášť. Ён-н- -ос-ць -т-н-- і ---іто. Ё_ н_ н_____ ш_____ і п______ Ё- н- н-с-ц- ш-а-о- і п-л-т-. ----------------------------- Ён не носіць штаноў і паліто. 0
E- n- n-sіt-- -ht-n-------lі--. E_ n_ n______ s______ і p______ E- n- n-s-t-’ s-t-n-u і p-l-t-. ------------------------------- En ne nosіts’ shtanou і palіto.
Ale nemrzne. А-е---жчын- н- замя--ае. А__ м______ н_ з________ А-е м-ж-ы-а н- з-м-р-а-. ------------------------ Але мужчына не замярзае. 0
A-e---z-c-y---n--zam-a---e. A__ m________ n_ z_________ A-e m-z-c-y-a n- z-m-a-z-e- --------------------------- Ale muzhchyna ne zamyarzae.
Je to snehuliak. Ён –-с----вік. Ё_ – с________ Ё- – с-е-а-і-. -------------- Ён – снегавік. 0
E--– s-eg---k. E_ – s________ E- – s-e-a-і-. -------------- En – snegavіk.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...