Slovníček fráz

sk Časti tela   »   be Часткі цела

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [пяцьдзесят восем]

58 [pyats’dzesyat vosem]

Часткі цела

[Chastkі tsela]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Kreslím muža. Я-м-л-ю---ж----. Я м---- м------- Я м-л-ю м-ж-ы-у- ---------------- Я малюю мужчыну. 0
Ya-m----y- m--hch--u. Y- m------ m--------- Y- m-l-u-u m-z-c-y-u- --------------------- Ya malyuyu muzhchynu.
Najprv hlavu. С-а-атк- --л-в-. С------- г------ С-а-а-к- г-л-в-. ---------------- Спачатку галаву. 0
Spachat-u----av-. S-------- g------ S-a-h-t-u g-l-v-. ----------------- Spachatku galavu.
Muž má klobúk. У--у--ыны-на га--ве--ап--ю-. У м------ н- г----- к------- У м-ж-ы-ы н- г-л-в- к-п-л-ш- ---------------------------- У мужчыны на галаве капялюш. 0
U-mu------- -a -al-ve k---a-yus-. U m-------- n- g----- k---------- U m-z-c-y-y n- g-l-v- k-p-a-y-s-. --------------------------------- U muzhchyny na galave kapyalyush.
Vlasy nie je vidno. Вал-с----е --чн-. В------ н- б----- В-л-с-ў н- б-ч-а- ----------------- Валасоў не бачна. 0
V-l-sou-n- -a--n-. V------ n- b------ V-l-s-u n- b-c-n-. ------------------ Valasou ne bachna.
Uši takisto nie je vidno. В-шэй---к------е----на. В---- т------ н- б----- В-ш-й т-к-а-а н- б-ч-а- ----------------------- Вушэй таксама не бачна. 0
V----- ta-s-ma-n- --c--a. V----- t------ n- b------ V-s-e- t-k-a-a n- b-c-n-. ------------------------- Vushey taksama ne bachna.
Chrbát takisto nie je vidno. Сп--- --ксам- ---ба-на. С---- т------ н- б----- С-і-у т-к-а-а н- б-ч-а- ----------------------- Спіну таксама не бачна. 0
Spіnu taks-ma--- ---hn-. S---- t------ n- b------ S-і-u t-k-a-a n- b-c-n-. ------------------------ Spіnu taksama ne bachna.
Nakreslím oči a ústa. Я -а--- -о-- і -от. Я м---- в--- і р--- Я м-л-ю в-ч- і р-т- ------------------- Я малюю вочы і рот. 0
Ya-malyu-u v---y і--ot. Y- m------ v---- і r--- Y- m-l-u-u v-c-y і r-t- ----------------------- Ya malyuyu vochy і rot.
Muž tancuje a smeje sa. М--чы-а--а---е --с--ец--. М------ т----- і с------- М-ж-ы-а т-н-у- і с-я-ц-а- ------------------------- Мужчына танцуе і смяецца. 0
M--hc-y----an-sue і-----y---tsa. M-------- t------ і s----------- M-z-c-y-a t-n-s-e і s-y-y-t-t-a- -------------------------------- Muzhchyna tantsue і smyayetstsa.
Muž má dlhý nos. У-муж--н- ---гі-но-. У м------ д---- н--- У м-ж-ы-ы д-ў-і н-с- -------------------- У мужчыны доўгі нос. 0
U-muz-chyn- ---g- -o-. U m-------- d---- n--- U m-z-c-y-y d-u-і n-s- ---------------------- U muzhchyny dougі nos.
V rukách má palicu. Ё----------у-----алку. Ё- н--- ў р---- п----- Ё- н-с- ў р-к-х п-л-у- ---------------------- Ён нясе ў руках палку. 0
En -y-s--u ----kh--a--u. E- n---- u r----- p----- E- n-a-e u r-k-k- p-l-u- ------------------------ En nyase u rukakh palku.
Okolo krku má tiež šál. У я-о-п-в--а-- ш-лік ва-ол -ыі. У я-- п------- ш---- в---- ш--- У я-о п-в-з-н- ш-л-к в-к-л ш-і- ------------------------------- У яго павязаны шалік вакол шыі. 0
U --g- pa-ya-a-y -h--і- -ak-- s-y-. U y--- p-------- s----- v---- s---- U y-g- p-v-a-a-y s-a-і- v-k-l s-y-. ----------------------------------- U yago pavyazany shalіk vakol shyі.
Je zima a je chladno. Цяпе--зім--- ----д-а. Ц---- з--- і х------- Ц-п-р з-м- і х-л-д-а- --------------------- Цяпер зіма і холадна. 0
T-ya-er --m- і ---ladna. T------ z--- і k-------- T-y-p-r z-m- і k-o-a-n-. ------------------------ Tsyaper zіma і kholadna.
Ruky sú silné. Ру-і----ныя. Р--- м------ Р-к- м-ц-ы-. ------------ Рукі моцныя. 0
Rukі----s--ya. R--- m-------- R-k- m-t-n-y-. -------------- Rukі motsnyya.
Nohy sú tiež silné. Н------к--ма мо--ы-. Н--- т------ м------ Н-г- т-к-а-а м-ц-ы-. -------------------- Ногі таксама моцныя. 0
N--і -a-s-ma-mots--ya. N--- t------ m-------- N-g- t-k-a-a m-t-n-y-. ---------------------- Nogі taksama motsnyya.
Muž je zo snehu. М----н- -а--н-г-. М------ с- с----- М-ж-ы-а с- с-е-у- ----------------- Мужчына са снегу. 0
Muz--h------ -n-gu. M-------- s- s----- M-z-c-y-a s- s-e-u- ------------------- Muzhchyna sa snegu.
Nemá nohavice ani plášť. Ё- -е--о--ц---тано- і--ал-т-. Ё- н- н----- ш----- і п------ Ё- н- н-с-ц- ш-а-о- і п-л-т-. ----------------------------- Ён не носіць штаноў і паліто. 0
En ne no--ts’--htan--------іt-. E- n- n------ s------ і p------ E- n- n-s-t-’ s-t-n-u і p-l-t-. ------------------------------- En ne nosіts’ shtanou і palіto.
Ale nemrzne. Але-м-жчын---е--амя-з--. А-- м------ н- з-------- А-е м-ж-ы-а н- з-м-р-а-. ------------------------ Але мужчына не замярзае. 0
Ale-muzh--y---ne--amya--ae. A-- m-------- n- z--------- A-e m-z-c-y-a n- z-m-a-z-e- --------------------------- Ale muzhchyna ne zamyarzae.
Je to snehuliak. Ё- ----е-ав--. Ё- – с-------- Ё- – с-е-а-і-. -------------- Ён – снегавік. 0
E- – s-eg-v-k. E- – s-------- E- – s-e-a-і-. -------------- En – snegavіk.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...