Slovníček fráz

sk Časti tela   »   ca Les parts del cos

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [cinquanta-vuit]

Les parts del cos

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Di-uix--un -o-e. D------ u- h---- D-b-i-o u- h-m-. ---------------- Dibuixo un home. 0
Najprv hlavu. P----r -l----. P----- e- c--- P-i-e- e- c-p- -------------- Primer el cap. 0
Muž má klobúk. L-home----t- ---ba---t. L----- p---- u- b------ L-h-m- p-r-a u- b-r-e-. ----------------------- L’home porta un barret. 0
Vlasy nie je vidno. El--c---l-s n------eue-. E-- c------ n- e- v----- E-s c-b-l-s n- e- v-u-n- ------------------------ Els cabells no es veuen. 0
Uši takisto nie je vidno. L---orelles t-m--c-e- --ue-. L-- o------ t----- e- v----- L-s o-e-l-s t-m-o- e- v-u-n- ---------------------------- Les orelles tampoc es veuen. 0
Chrbát takisto nie je vidno. L-esq--n--ta------- -eu. L-------- t----- e- v--- L-e-q-e-a t-m-o- e- v-u- ------------------------ L’esquena tampoc es veu. 0
Nakreslím oči a ústa. Dibuixo e---ul-- i -- b-c-. D------ e-- u--- i l- b---- D-b-i-o e-s u-l- i l- b-c-. --------------------------- Dibuixo els ulls i la boca. 0
Muž tancuje a smeje sa. L--ome b--------iu. L----- b---- i r--- L-h-m- b-l-a i r-u- ------------------- L’home balla i riu. 0
Muž má dlhý nos. L-hom---- u---as----rg. L----- t- u- n-- l----- L-h-m- t- u- n-s l-a-g- ----------------------- L’home té un nas llarg. 0
V rukách má palicu. (-ll- --rt- u- ----ó - l-s-m-n-. (---- p---- u- b---- a l-- m---- (-l-) p-r-a u- b-s-ó a l-s m-n-. -------------------------------- (Ell) porta un bastó a les mans. 0
Okolo krku má tiež šál. Ta--- -or----na-----n-a a- -----n--d-l--ol-. T---- p---- u-- b------ a- v------ d-- c---- T-m-é p-r-a u-a b-f-n-a a- v-l-a-t d-l c-l-. -------------------------------------------- També porta una bufanda al voltant del coll. 0
Je zima a je chladno. É---’h-ve------- --e-. É- l------- i f- f---- É- l-h-v-r- i f- f-e-. ---------------------- És l’hivern i fa fred. 0
Ruky sú silné. El---r-ço- s-- --sculats. E-- b----- s-- m--------- E-s b-a-o- s-n m-s-u-a-s- ------------------------- Els braços són musculats. 0
Nohy sú tiež silné. Le--ca-e--s-- mu-culo-e-. L-- c---- s-- m---------- L-s c-m-s s-n m-s-u-o-e-. ------------------------- Les cames són musculoses. 0
Muž je zo snehu. L’--me----d- n-u. L----- é- d- n--- L-h-m- é- d- n-u- ----------------- L’home és de neu. 0
Nemá nohavice ani plášť. (E-------p--ta----pa--alon- ni -----. (---- n- p---- n- p-------- n- a----- (-l-) n- p-r-a n- p-n-a-o-s n- a-r-c- ------------------------------------- (Ell) no porta ni pantalons ni abric. 0
Ale nemrzne. Per--l’home n- t-----d. P--- l----- n- t- f---- P-r- l-h-m- n- t- f-e-. ----------------------- Però l’home no té fred. 0
Je to snehuliak. É- -n -i--- -e-n-u. É- u- n---- d- n--- É- u- n-n-t d- n-u- ------------------- És un ninot de neu. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...